The Day Diego Returned to the Azteca

POČAS MAJSTROVSTIEV SVETA FIFA 1986 ODOHRAL DIEGO ARMANDO MARADONA

NA AZTÉCKOM ŠTADIÓNE V MEXIKU TRI NEZABUDNUTEĽNÉ ZÁPASY.

O ŠTRNÁSŤ ROKOV NESKÔR SA SEM VRÁTIL NAPOSLEDY.

TENTO DOKUMENT ZACHYTÁVA JEHO JEDINEČNÚ NÁVŠTEVU TOHTO LEGENDÁRNEHO ŠTADIÓNA,

KEĎ UŽ BOL NA VRCHOLE A PATRIL MEDZI FUTBALOVÉ LEGENDY.

Vrátiť sa na Aztécky štadión je nádherné kvôli spomienkam,

ktoré sa mi s ním spájajú.

Dnes to však pre mňa znamená ešte viac,

pretože môžem povedať:

„Sme späť, chalani…“

„Dokázali sme to.“

Do úvodného výkopu zostáva už len pár okamihov.

Napätie je obrovské a štadión je zaplnený do posledného miesta.

Pamätáš si, Diego?

Ako by som mohol zabudnúť?

Je to jedinečný pocit.

Tento štadión je,

dalo by sa povedať, katedrálou…

mojej futbalovej kariéry.

Práve tu som zdvihol nad hlavu Svetový pohár.

Tu som strelil svoj najväčší gól.

Nikdy som o tom nerozprával takto…

Na tomto trávniku.

Takto nás futbal spája.

Pre mňa je Aztécky štadión všetkým.

Je to Koloseum našej štvrte.

Prvé tunajšie majstrovstvá

patrili Pelému, ktorý sa stal majstrom sveta.

Druhé patrili Maradonovi.

Práve tu sa odohralo finále majstrovstiev sveta 1986. Argentína.

Božia ruka.

O Aztéckom štadióne človek počúva celý život.

Preto je výnimočné prísť sem, aj keby len kvôli jednej fotografii.

Štadión je…

súčasťou nášho dedičstva. Mexičanov.

Je to náš domov.

Na štadióne v hlavnom meste Mexika som prvýkrát

od jeho rozsiahlej rekonštrukcie.

A teraz bude dejiskom úvodného zápasu už tretích majstrovstiev sveta.

Dnes sa tomuto starému štadiónu vracia kúsok

- jeho niekdajšej atmosféry aj nostalgie. - Super.

Viac ako 80 000 ľudí.

Toto je Aztécky štadión.

Aztécky štadión.

Ako prvé sa mi vybaví obdobie, keď sa ešte len staval.

Človek okolo neho prechádzal a hovoril si: „To bude obrovský štadión.“

Naozaj verím, že je futbalovou katedrálou.

Predtým tam nebolo nič.

Len skaly.

Emilio Azcárraga Milmo kúpil Club América.

A chcel veľkolepý štadión.

Dôstojný domov.

Niečo výnimočné.

Miesto, kde bude hrať klub, ktorý získal.

Mexiko postavilo Aztécky štadión po tom, čo získalo právo

usporiadať Majstrovstvá sveta vo futbale 1970 pred Argentínou.

A netreba zabúdať, že v roku 1968

hostilo aj XIX. letné olympijské hry.

Keď sa pozriete na fotografie štadióna počas výstavby,

neuvidíte žiadne domy ani budovy.

Len ranče a staré haciendy.

Bol to mimoriadny inžiniersky počin,

lebo museli odstreliť obrovské množstvo skál.

Boli to samé kamene,

mimoriadne náročné miesto na výstavbu.

Výkopové práce siahali do obrovskej hĺbky…

To všetko preto, aby na mieste, kde dovtedy nič nestálo, vyrástol štadión.

Dnes stojí uprostred husto zastavanej mestskej štvrte.

To len dokazuje, akú víziu mal Emilio Azcárraga Milmo,

keď pre štadión vybral práve toto miesto.

Dodnes je to monument.

Viac než štadión. Je to monument.

Brazílčania získali titul

futbalom,

aký by si každý želal

vidieť na vlastné oči.

Jednoducho úžasné.

Keď sa povie Aztécky štadión, ako prvé mi napadne Mexiko '70

a Pelé ako majster sveta.

Posledná kapitola jeho kariéry na majstrovstvách sveta.

Bolo to ako veľkolepé divadlo futbalu.

Ako nádherná pohľadnica.

Taký bol štadión.

Nádherná pohľadnica vďaka Brazílii.

Potom prišiel Diego a rok 1986.

To je ten ďalší obraz.

A, samozrejme, nezabudnuteľný.

Keď niekto spomenie tento štadión, hneď sa mi vybaví…

ten gól.

Jedinečný. Neopakovateľný.

Diego Armando Maradona, zaliaty slnkom,

bežal, akoby pred sebou nemal jediného súpera.

Akoby bol sám lúčom slnka, ktorý sa rúti naprieč štadiónom

a vytvára tú najvýnimočnejšiu akciu, akú som kedy v živote videl.

A myslím si, že to isté povie každý, kto miluje futbal.

Po finále proti Nemecku

niesli Diega Maradonu na pleciach.

Rovnako ako v roku 1970 niesli Pelého fanúšikovia, ktorí vtrhli na ihrisko.

Takúto poctu si vyslúžili len dvaja hráči.

Jedným bol Pelé. Druhým Diego Armando Maradona.

Je to niečo, čo tam zostalo. Nedotknuté. Nepoškvrnené.

Ako tetovanie. Patrí to k histórii

Argentínčanov. A predovšetkým k tej mojej.

Znie to výnimočne…

Majstri sveta.

Povedať „aztécky“ znamená povedať takmer všetko.

Keď poviete „aztécky“,

stojí za tým celá jedna civilizácia.

To slovo predstavuje mnoho ďalších vecí.

No predovšetkým je to štadión.

Pre čo by sme žili, keby sme nemali radosť?

Nie… Pozrite…

Bol som v Nemecku.

O pol šiestej ráno mi zavolala manželka

a povedala: „Ocko, Boca vyhrala 3 : 0.“

Ja na to: „Splnil sa mi sen.“

Lebo som o to prosil Boha.

A pretože neexistuje krajší pocit na svete.

Poraziť River je…

Je to, akoby vás dcéra ráno zobudila bozkom.

Maradona a Boca si boli súdení.

Rovnako ako Maradona a Neapol.

Keď hovorím o Diegovi,

rád sa vraciam k jeho koreňom

vo Villa Fiorito a Argentinos Juniors.

Keď však hovorím o argentínskej futbalovej kultúre,

nedokážem si predstaviť Maradonu bez Bocy.

MS VO FUTBALE DO 20 ROKOV

Maradona.

Maradona.

Gól!

Argentína!

Maradona!

Po majstrovstvách sveta do 20 rokov v roku 1979

sa hovorilo, že predstavitelia vojenského režimu napojení na River Plate chceli

dostať Maradonu do Riveru.

Letisko Aeroparque.

A tu je Diego Armando Maradona

s trofejou, ktorú vyhrali v Japonsku.

Chceli vytvoriť dojem,

že Argentína si dokáže udržať svoje najväčšie hviezdy.

Maradona bol považovaný za najlepšieho futbalistu sveta

a za Pelého nástupcu.

A práve v rámci údajných väzieb medzi vojenským vedením

a River Plate bolo cieľom priviesť Maradonu do Riveru.

Keď sa začalo hovoriť o prestupe,

už existovalo niekoľko predstáv

o Diegovi v drese Riveru.

Málokto vie, že napríklad časopis River

už mal pripravené celé vydanie.

Bola v ňom ručne kreslená ilustrácia Diega

v bielom drese s červenou diagonálnou šerpou Riveru.

Tá myšlienka už bola vo vzduchu.

Stojíme pred štadiónom Metropolitano

a všetci o tom hovoria.

„Diego ide do Bocy.“ „Nie, nejde.“

„Zostáva v Argentinos Juniors.“

„Chce ho Barcelona.“

Hovoria o tom správy aj tlačové agentúry po celom svete.

Pozrite…

Ja som už svoju časť dohody splnil.

Ak sa kluby dohodnú,

Maradona si v nedeľu oblečie dres Bocy.

Má cenu desať miliónov

Volá sa Maradona

A všetci fanúšikovia Riveru

Mu môžu pobozkať…

A keď prídeš na štadión La Doce mu ďakuje

Malý Diego si zaslúži všetko

A keď prídeš na štadión La Doce mu ďakuje

Malý Diego…

Aký bol Diego v roku 1981?

Dvadsaťjedenročný chalan, ktorý vyhral majstrovstvá sveta do 20 rokov.

Už bol hviezdou a okamžite medzi nich zapadol.

Hoci bol iný.

A všetko to okolo: „Má cenu desať miliónov.“

„Volá sa Maradona.“

Taký však nebol.

Nikdy mu nezáležalo na tom, koľko stál.

Maradonov príchod do Bocy vyvolal obrovský ohlas.

Hovorilo sa o ňom všade.

„Má cenu desať miliónov. Volá sa Maradona.“

Diego si obliekol dres Bocy, akoby v nej vyrastal.

Očakávania boli obrovské.

Boca a Maradona v tom istom čase.

Najväčší prestup v dejinách argentínskeho futbalu.

A pri Diegovi to ani nemohlo byť inak.

A tu je hlavná hviezda, Diego Armando Maradona.

Boca bola na pokraji bankrotu.

Nemala ani cent.

Ako každý veľký klub, aj ona potrebovala veľké gesto.

A aké väčšie gesto, než priviesť Diega?

O týždeň neskôr sa River pokúsil odpovedať

vlastným veľkým ťahom,

keď angažoval Maria Kempesa.

Hrdina majstrovstiev sveta 1978 priletel vrtuľníkom.

Pamätám si, ako vrtuľník pristál na štadióne Monumental.

V roku 1980 som debutoval.

Klub na tom nebol práve najlepšie.

Bol som len chalan, ktorý chcel hrať futbal. Nič viac som neriešil.