Reminiscence

Minulosť môže človeka prenasledovať.

Tak sa to hovorí.

Minulosť je len sled okamihov.

Každý je dokonalý.

Ucelený.

Korálka na náhrdelníku času.

Minulosť nás neprenasleduje.

Ani by nás nespoznala.

Ak existujú prízraky...

sme to my, kto prenasleduje minulosť.

Stratil si kráľovnú.

Chceš ju nájsť znova?

Možno inokedy.

Ideš neskoro.

"Neskoro" je súčasťou lineárneho času. S tým nepracujeme.

Napriek tomu máme hodinovú sadzbu.

Prvý klient už čaká.

Kto je to?

Tvoj kamoš z armády.

Ten, čo nikdy neplatí.

Hank.

Čau, Bannister.

Ako sa máš?

-Vyhodili ma z miesta, kde som prespával. -Pozemkový barón?

Jasné.

Kradnú nám všetky suché oblasti.

Chýba mi domov.

Rád by som znova videl Angie.

Pravdaže.

Kedysi ste sa nemohli vrátiť,

ale čas už neplynie jednosmerne.

Pamäť je loďka, ktorá pláva proti jeho prúdu,

a ja v nej veslujem.

Keď stúpli vody a vypukla vojna,

budúcnosť nevyzerala veľmi ružovo.

Tak sa ľudia začali vracať k spomienkam.

Nádrž sa pôvodne využívala pri vypočúvaní.

Odvtedy sa nostalgia stala spôsobom života.

Mikrofón.

Pre mňa a Watty je to však práca.

Synaptická mapa je hotová, môžeme začať.

Vydávaš sa na cestu.

Na cestu spomienkami.

Tvoj cieľ?

Miesto a čas, kde si už bol.

Aby si sa tam dostal...

stačí, ak budeš počúvať môj hlas.

Je leto.

13 rokov dozadu.

Si na poliach za otcovým domom.

Zdvihneš loptičku.

Poď sem, Angie.

Pusti.

No tak, pusti.

To je ono, šikovná.

Si pripravená?

Dones.

Poď sem, moja.

Poď, pusti.

Šikovná.

Áno, ty si ale šikovná.

Si pripravená?

Hodím ti ešte?

Dones.

Dones loptičku, Angie.

Milujem toho psa.

Som bez prachov, ale mám toto.

Vieš, čo ti urobí baka, ak s tým neprestaneš?

Nič horšie, ako už urobil tento svet.

Veď vieš, aké to bolo.

Obaja ste slúžili v armáde.

Vraj si výborne strieľala.

Len po pár drinkoch

a ak som mierila o jedného chlapa viac napravo.

-Nestačí to, ale nabudúce to dorovnám. -Pozornosť podniku.

Ďakujem.

Neustála pozornosť podniku pre kamošov z vojny môže položiť biznis.

Neboj sa, nostalgia nikdy nevyjde z módy.

Nič nie je návykovejšie ako minulosť.

Kto by nechcel znova stretnúť svojich milovaných?

Alebo znova prežiť najcennejšie momenty svojho života?

Pozri na tie prstíky.

Môžem im dať pusinky?

Si maminkino dievčatko.

Ale spomienky, dokonca aj tie dobré, si vyžadujú stále viac.

Ak si nedáte pozor, pohltia vás.

Neboj sa, chrobáčik. Milujem ťa.

Vždy sa o teba postarám.

Počuj, Elsa...

Tu máš, vezmi si ju domov.

Vždy sa vraciaš k rovnakej spomienke.

Takto si ju môžeš hocikedy pozrieť, a nemíňať tu každý týždeň peniaze.

Ďakujem,

ale to nie je ono.

V spomienkach cítim jeho objatie.

Tomu sa nič nevyrovná.

Myslel som, že nechceš položiť biznis.

Už ma nebaví pozerať sa na ten jeho biely zadok.

Mala by prestať smútiť a pohnúť sa ďalej.

Idem domov.

Tu máš, daj si.

Pomôže ti to. Myslíš, že nevidím, keď máš bolesti?

-Bolí ma noha, aká je tvoja zámienka? -Pracujem pre teba.

Máme ďalšiu zákazku?

Nie.

Máme zatvorené.

Prepáčte, viem, že je neskoro.

Cestou z práce som stratila kľúče a nikde ich neviem nájsť.

Zavolajte zámočníka.

Nepomáha to biznisu, ale je to tak.

Sú isté momenty, na ktoré nezabudnete.

Ako ten, keď som ju prvýkrát uvidel.

Pomôžeme jej spomenúť si.

Ďakujem.

Načo to je?

Chráni to obe strany.

Aby ste nám nepovedali, čo nemáme vedieť.

Nájdete moje kľúče?

Záleží na tom, či sú stratené alebo zabudnuté.

Zabudnuté veci sa vždy dajú nájsť a oprášiť.

Ale tie stratené si ľudia nevšimnú, kým o ne neprídu.

Definuje ich nezáujem.

Nepamätáte si niečo, čo na vás nezapôsobilo.

Tak povedzme, že tie kľúče nie sú na svojom mieste.

Sú to vaše peniaze.

Sadnite si.

Thiopental. Uvoľní nervové cesty mojim impulzom.

Je to len malé pichnutie.

V pohode?

Sedatívum o chvíľu zaberie.

Ak sa chcete vyzliecť, máme špeciálnu bielizeň.

Nechám vás, aby ste sa...

Aj tak to uvidíte.

Tie si musíte dať dole.

Nikdy nejdeme nad 30 voltov.

Nie je ťažké oživiť prúd spomienok.

Problém je nájsť tú pravú.

Uvoľnite sa, vždy to dobre dopadne.

Nehovorte "vždy".

Zaväzuje to k nesplniteľným sľubom.

Ináč, som Mae.

Nick.

Rýchlo to vybavme, dobre?

Vydávate sa na cestu.

Na cestu spomienkami.

Váš cieľ?

Miesto a čas, kde ste už boli.

Aby ste sa tam dostali, stačí, ak budete počúvať môj hlas.

Je včerajší večer, slnko zapadá.

Začínate svoj deň.

Sunken Coast?

Už je oblečená?

Akoby jej to vadilo.

Tam sú. Dáva si kľúče do tašky.

Kedy ste ich znova vybrali z tašky?

Stále ich má.

Prosím.

Majte sa.

Ďalej.

Nevidela si moje náušnice?

-Ktoré? -Tie zelené pre šťastie.

Máme ich.

Ďalej.

Načo? Nechala si kľúče v šatni.

Vytiahnime ju z nádrže.

O chvíľu.

Čo je s ňou?

Zdá sa, že sme takto stáli a zhovárali sa

už niekedy predtým

Pozerali sme sa na seba rovnako...

len si nespomínam kde...

alebo kedy

Niektoré veci, čo sa stali

po prvýkrát...

akoby sa diali znova

A tak sa zdá...

že sme sa stretli už predtým...

a smiali sa už predtým...

a milovali sa už predtým...

ale ktovie kde...

alebo kedy

Pozri.

Slečna Nóbl si tu niečo zabudla.

Keď vyjde slnko...

Miami sa zmení na mesto duchov.

Aby ľudia unikli pred horúčavami, vychádzajú až v noci.

Nie je však ľahké zaspať.

Každého z nás niečo prenasleduje.

ZMIETAJÚC SA V PRÍLIVE, TANEC AKO ŽIADNY INÝ.

MUSÍME ÍSŤ, POVEDAL. HNEĎ, NEMÁME ČAS.

Pred rokmi skončili boje na hraniciach,

no vypukli boje doma.

Snažíme sa žiť, akoby sa nič nezmenilo...

ale tam dole mesto vrie nepokojmi,

takže okresná prokuratúra sa nikdy nenudí.

Walter Sylvan je vážne chorý.

Je to najmocnejší pozemkový barón v Miami.

Chcel kúpiť pozemok lacno, tak ho spálil do tla.

-Prepáčte, že meškám. -V pohode.

Prokurátorka vás nakoniec nebude potrebovať.