Photographer

Jediný spôsob, ako zmeniť svet, je s príbehmi.

BAHAMY

A čím väčšia je vaša povesť, tým ľahšie je zdieľať príbeh.

Ľudia to chcú počuť. Chcú počúvať.

Možný vietor s rýchlosťou viac ako 64 km/h. A búrky.

Prehánky a búrky.

Máme prírodnú katastrofu.

A to, že táto loď rozpráva príbehy,

je skutočne nádejné a inšpirujúce.

Akoby niekto zhodil luster priamo na oceán.

Áno.

Neuvedomujeme si veľkosť a rozsah ropnej plošiny. Je to plávajúce mesto.

Chceme vyhnať veľké ropné spoločnosti z Bahám.

Len pomocou foťákov.

Tak, a je to tu.

FOTOGRAF

PRED DVOMA TÝŽDŇAMI

Na pravobok.

Veľký a modrý. To neprehliadneš.

-Je to obrovské -To áno.

Desať metrov v hĺbke, 50, 48. Čo je tam dole?

Tristošesť, 48 až 306. Mali by sme to preskúmať tu. Vyzerá to celkom dobre.

Ja sa oňho nebojím. To on o mňa.

O niečo sa musím báť. Mohla by to byť aj láska môjho života.

Asi sa budeme do konca života snažiť zachrániť oceán.

Ak je niekomu zle, volá potápačov. Hore ideme spolu.

Je veľmi ťažké fotiť a natáčať v oceáne. Málokto to dokáže.

A kým to budeme fyzicky zvládať, budeme v tom pokračovať.

Časopis National Geographic odhaľuje svojich dobrodruhov roka.

Sú to priekopníci, stelesňujú ducha dobrodružstva.

Dvaja z nich, už ako pár,

fotografi Paul Nicklen a Cristina Mittermeierová.

Stretli sa v kaviarni ústredia National Geographic.

Ich zábery prírody

dostali milióny sledovateľov na sieťach,

a stali sa z nich superhviezdy ochrany prírody.

Kým sa Paul špecializuje na zamrznutú divokú prírodu,

Cristina zachytáva život domorodých obyvateľov na celom svete.

V roku 2015 spolu morskí biológovia založili organizáciu SeaLegacy.

Neziskovka, ktorá sa snaží zachrániť naše moria.

Na začiatku sme mali len účet na Instagrame.

Ľudia naozaj chcú vedieť, aké je to byť fotografom.

Aké to je, keď sedíte v potoku a prichádza medveď.

Bola mi zima. Bola som hladná. Bála som sa, ale aj tešila.

A tak sme tieto príbehy začali zverejňovať.

Bolo to ako z Forresta Gumpa.

Raz sa obzriete a sledujú vás tisíce ľudí.

Milióny ľudí.

Cesta, na ktorú sa vydávame bude ako Jacque Cousteau 2.0

s využitím modernej technológie.

Neustále do toho búšiť.

U sledovateľov vyvoláte citovú väzbu.

Môžu sa zaujímať. Môžu sa rozčúliť.

Chcem, aby to pocítili a potom sa rozhodli, čo chcú.

Myslím, že veľa ľudí to už vzdalo.

Načo sa starať, keď je už všetko odsúdené na zánik.

Stále žijeme na krásnej planéte.

Je tu stále toľko úžasných zvierat.

Chcem byť ambasádorkou prírody. Pre všetkých. Pre moje deti, aj vaše.

Aby sme vytvorili spojenie od fotky

až po hnutie ľudí, ktorým na tom záleží.

Pár nocí cestovania, plavby, života s Paulom Nicklenom.

Nerobte to. Dobre, tu máme make-up.

Aby sme sa reprezentovali na Instagrame, stačí zrkadlo.

Bože... je to katastrofa.

Odchádzame na Bahamy, ktoré majú nedotknuté vody,

bohatú divokú prírodu a veľkú populáciu žralokov.

Denne dostávame 10 až 20 e-mailov a správ s prosbou:

„Pomoc! Máme vážny problém.“

Odvšadiaľ volajú o pomoc životnému prostrediu.

To je pekné. Toto je lepšie.

Všetky tie malé problémy, čo sa dejú vo svete.

A SeaLegacy je už tak veľké, že môžeme ísť

a len prilievať benzín do ohňa.

Dúfame, že sa dostaneme do celého sveta

a pomôžeme vyrozprávať príbehy, ktoré treba.

Je to ako dobrodružstvo na celý život.

A keď sme kúpili túto loď, v podstate sme nevedeli, kde začať.

Mohli sme ísť kamkoľvek,

ale je veľmi ťažké nezamilovať si miesto ako Bahamy.

Je ako cukrík. Je to nádherné.

Je tu nádherná divoká príroda, delfíny, žraloky.

Je to pevnosť mnohých ohrozených druhov.

Teraz však majú možnosť ťažiť ropu.

Je tam plytčina a o povolenie požiadala

spoločnosť Stena Ice Max.

A vieme, čo sa môže stať, keď veľké spoločnosti ťažia ropu.

A tak je náš príbeh na Bahamách týmto momentom, touto križovatkou.

Viete, SeaLegacy je pre ryby, my sme pre veľryby a delfíny.

Našou úlohou na Bahamách je pripomínať ľuďom, že to všetko tu stále je.

Musíte ho však chrániť.

A ak sa nám to podarí tu na Bahamách,

môžeme to docieliť aj inde na planéte. Takže musíme uspieť.

Vieme, kde sa IceMax nachádza na základe námornej dopravy,

pracujú tam už dva mesiace.

Myslím, že majú už len 12 dní.

Raz sa na pláži objavídelfín.

Zomrie na to veľryba. Niečo sa stane.

Tak tu je náš plán.

Najprv odfotíme obrovské lôžka morskej trávy, ktoré objavili.

Potom sa budeme plaviť a hľadať morské živočíchy, veľryby, žraloky

nakoniec pôjdeme okolo severného cípu ostrova Andros

a pôjdeme v noci, aby sme sa za tmy dostali k ropnej plošine.

Skvelé!

Takže za A, budeme mať najväčšie dielo, aké kedy bolo vytvorené

pre Bahamy pod vodou, bude prezentovať krásu tohto miesta

a ako kontrast k tomu budeme mať Goliáša.

Áno.

Najskôr si však poďme pozrieť nádherné zábery.

Keď fotím, premýšľam o sebe ako o membráne...

a na jednej strane je vec, ktorú fotím,

a nechávam ju prejsť cez tú membránu,

ľuďom, ktorí nikdy nedajú hlavu pod vodu.

Chcem byť miestom, kde prúdi rozhovor tam a späť.

Milujem to, nemôžem sa toho nabažiť.

Pamätám si, keď sa otec vracal z práce.

Ešte sme žili v Mexico City, takže môj brat musel mať osem alebo deväť

a ja som mala šesť alebo sedem rokov a už vtedy ma fascinoval oceán.

Jednoducho sa mi to páčilo.

Priniesol domov knihu a mal ju zabalenú v novinách.

Otvoril ju a bol to Jacques Cousteau,

Podmorský svet a dal ju Freddymu.

Hovorím si, prečo Freddymu? To ja som sa o tieto veci zaujímala.

Dodnes nechápem, že to môj otec nikdy nevidel.

Viete, že Freddy tento dar stratil.

Vkradla som sa do bratovej izby, keď ho to prestalo baviť.

A pozrela som si ju, stále ju mám.

Asi to robíme dievčatám.

Vychovávali sme ich v presvedčení,

že chlapci majú lepšie príležitosti, že niečo nie je pre dievčatá.

Takto som vyrastala. Veľa kamarátok, rovnako zaujímavých,

rovnako zvedavých, no stali sa ženami v domácnosti.

Také bolo očakávanie. Pamätám si, ako môj otec povedal:

„Kto si ťa bude chcieť vziať, keď budeš pracovať na lodi?“

Kto si ťa bude chcieť vziať? Vážne?

Po rokoch sa mi to podarilo napraviť,

chodila som na univerzitu v Severnom Mexiku.

Chcela som byť morská biologička, no mali iba biológiu rybolovu.

To sa mi zdalo dosť blízko.

Takže som vyštudovala, no otec mi stále hovoril

biológia, ako sa uživíš?

Nie je to pre dievčatá. Môj priateľ mal strýka, vlastnil hotel v Akumale.

Tak som sa presťahovala na Yucatán a strávila som tam asi rok.

Často som sa potápala, v hoteli mali potápačské potreby.

Tak som sa každý deň potápala

chodila do džungle a naháňala opice.

A koncom roka prišiel hurikán.

Do hotela prišli vedci, zostali tam a ponúkli mi prácu.

Conservation International.

Tak som sa vrátila do Mexico City a začala som pre nich pracovať.

Chápete?

Myslím, že naším cieľom

je urobiť prierez divokou prírodou a biodiverzitou Bahám.

A jedno z veľkých oznámení, ktoré je ešte tajné,

sú tu najväčšie porasty morskej trávy na svete.

Objavili ich tu na Bahamách

a sú zďaleka najväčšie na svete.

Najväčší vedecký objav oceánov za posledných desať rokov.

-A je to tu na brehu. -Je to južne od Nassau.

Áno.

Na Bahamách si predstavíte nádherné biele vlnky na piesku,

na dne oceánu a krištáľovo čistú vodu.

Takže ak niekomu poviem, že by sa mal zaujímať o morskú trávu,

povedal by: „Dobre, už ma to nezaujíma“.

Ale ak sa dokážete ponoriť pod vodu a prepojiť celý tento ekosystém...

od orlích rají a rají.

Keď sledujete žraloka v morskej tráve,

ako sa špirálovitým pohybom zbavuje remor, ktoré sa na neho prilepili,

vidíte všetky tieto druhy, ktoré sú s týmto prostredím spojené.

A uvedomíte si, aké je to dôležité.

A využívate túto krásnu, pútavú, megafaunu na to,

aby si ľudia nakoniec zamilovali trávu.

Je veľká, svieža a pôsobí ako podmorská záhrada.

Morská tráva je vlastne najstarší žijúci organizmus na našej planéte.

Pohlcuje oxid uhličitý. Von vychádza kyslík. Sú to pľúca Bahám.

Tak ak sa povie:

„Každý tvoj druhý nádych pochádza z mora.“

O tomto hovoríme.

Len si myslím, že nedoceňujeme

význam takých maličkostí, ako sú korene morskej trávy.

Nevyzerá to ako veľa, ale mohli by byť riešením.

Chcete záhadu, no príroda to robí už štyri miliardy rokov.

Riskujete, že štyria alebo piati ľudia zbohatnú na rope.

Snažíme sa dostať tam, kde sa nachádza loď Stena IceMax.

Ľudia tu vŕtajú v hlbokej vode.

A veľryby tiež.

Ľudia si neuvedomujú silu najsofistikovanejších ropných vrtov

vo väčšom meradle, uprostred migračného koridoru veľrýb,

ak by v tejto oblasti došlo k úniku ropy.

Všetko by šlo na Floridu.

Ropa by sa dostala do Golfského prúdu,

a to pozdĺž celého východného pobrežia Spojených štátov.

-Dobre, zatiahni za to. -Áno.

Trochu viac.

-Ako sa máš? -Skvele! A ty?

Som v poriadku, pozerám sa von na sneh. Máme asi 15 centimetrov.

Takže premýšľam, aké topánky si obujem, a ty?

Ide nám to skvele.

Len sa ozvývam, máme ťa radi

často na vás myslím a chýba mi domov, ale...