نخستین 200 خط.
PREDTÝM SA TO VOLALO BENIN, TÁTO ZEM BOLA ZNÁMA AKO DAHOMEY, KRÁĽOVSTVO ZNÁME
KVÔLI SVOJEJ ARMÁDE AMAZONIEK, KTORÉ BOLI ZNÁME AKO AGOJIE - NAŠE MATKY
BOLI POVERENÉ CHRÁNENÍM ICH ĽUDU PRED CUDZÍMI HROZBAMI
AGOJIE BOLI POLOBOŽSKÉ PRIHLÁSILI SA V 8 ROKOCH
A OSTALI PANNAMI, KÝM NEBOLI PREPUSTENÉ
PRED BITKOU, AMAZONKY SPIEVALI ICH HYMNU NA ICH NEPRIATEĽOV
KEĎ NEPRIATEĽ ZAPOČUL TÚTO HYMNU, VEDELI, ŽE UŽ NIET CESTY SPÄŤ.
SLOVÁ TEJ HYMNY BOLI:
„TOTO NIE JE MÔJ DOMOV. TAKŽE ZNIČÍM VŠETKO PREDOMNOU,
VRÁTIM SA DOMOV A VY OSTANETE TU.„
Podobá sa to.
Na čo?
Na oblohu v Savalou.
Áno, ale okrem tých zvukov.
Akých zvukov?
Áno...
Počúvaj.
Povedz mi znova, ako sme sa sem dostali.
Prekročili sme more na plti.
Bolo nás mnoho.
Báli sme sa pohnúť, aby sa neprevrátila.
A uprostred noci sme počuli zvuk. Motor.
A bábätko začalo plakať.
Muž, ktorý riadil loď poprosil matku, aby ho utíšila.
A matka sa snažila.
Ale dieťa len plakalo.
Muž zobral pištoľ a namieril na matku.
Povedal jej, že buď dieťa utíši alebo ho hodí cez palubu.
Na plti boli dve bábätká.
Ale ty...
Ale ty si neplakal.
Polícia! Otvorte dvere!
Antonio Moreno, otvorte dvere, prosím!
Antonio Moreno, otvorte dvere. Polícia!
Baranidlo.
Dobre, pripravení vojsť.
Prilby.
Ideme vyvaliť dvere.
Ak je niekto za nimi, prosím, ustúpte!
Pripravení?
Ste Antonio Moreno?
- Áno. - Občiansky, poprosím.
Prehľadajte byt, či tu nie sú ešte ďalší ľudia.
Antonio, potrebujem váš občiansky, prosím.
Čisto!
Čisto.
Čisto.
Antonio, váš občiansky, prosím.
Ďakujem.
Musíte sa zbaliť a odísť.
Budem potrebovať pomoc zniesť kufre dole.
No tak, ľudia, poďme na to. Mám plány na neskôr.
Viem, že by som sa vás to nemal pýtať, ale máte miesto, kam ísť?
Áno.
Dani, choď s ním.
Puma 12-1 volá Pumu 11.
Prineste nájomcu dole, do kancelárie.
12-1, rozumiem. Pane, musíme...
Mami!
Mami!
Mami.
Mami.
Mami?
Prečo spíš tu?
ČO je tak vtipné?
Aj keď jej manžel Bol samotný diabol
Bol vznetlivý
A ona sa sťažovala Že nikdy nebol jemný
Už sú to tri roky
Čo dostáva listy od cudzinca
Listy plné poézie
Poézia.
Ktoré jej znova priniesli radosť
Jej radosť
Kto písal tie slová? Povedz mi, kto to bol?
Kto to bol?
Kto jej posiela kvety každú jar?
Každý deviaty november
Vždy bez venovania
Posielal jej buket fialiek
Fialky...
Buket filiek.
Niekedy sníva a predstavuje si
Aký je ten, čo ju tak miluje
Čo ju tak miluje.
Pravdepodobne muž so šedivými vlasmi
širokým úsmevom a jemnosťou v jeho dotyku
v jeho dotyku.
Ona nevie, kto trpí v tichosti
Kto môže byť jej skrytá láska
A tak žije deň, čo deň
So vzrušením z toho, že je milovaná
Z toho, že je milovaná.
Kto písal tie slová? Povedz mi, kto to bol?
Kto jej posiela kvety každú jar?
Fialky.
Každý deviaty november
Ako vždy, bez venovania
Posiela jej buket fialiek
Fialiek.
A každé poobedie, keď sa jej manžel vracia
Mami, teraz nemôžem volať. Neskôr, vybíja sa mi baterka.
Počuj, zavolám ti neskôr.
Ahoj, mami.
- Puma 1 volá Pumu 11. - Čakáme.
Vykonávame rozkaz 16-11 pri 15 Toledo.
Pokračujeme ku vchodu.
Rozumiem. Pošlite záložnú jednotka 27 na pomoc s vysťahovaním.
- Prečo? - Rozkazy z hora.
Rozumiem.
Pripravte sa, ľudia! Vyzerá to, že je kľud, ale nechcem...
Kurva! Prilby!
Prilby!
Poďme, pohyb!
Pohyb!
Vyrážame! Všetci!
Pohyb!
Ideme!
Dopredu!
Vypadnite, kurva!
Vypadnite, Kurva!
Stojte! Držte líniu!
Pohyb!
Dopredu!
Pokračujte!
Hýbte sa!
Vyčistite oblasť, sakra!
Nechcem žiadne chyby!
Pohyb!
Pokračujte!
Rozpustite to!
Preč!
Čo to robíš, hajzel? Prinesieme brokovnice!
Dani, pozor! daj preč tie deti!
Rozpustite sa!
Nechajte ma!
Nechajte ma!
Nič nemám!
Otvor ruku!
Otvor tú skurvenú ruku!
Odstúpte!
To je prsteň mojej babky... Neberte mi ho!
- Choď preč! - Rozpustite sa!
- Je to tu nebezpečné! - Poďte všetci dovnútra!
- Pozor! - Kde máš rozum?
Skurvené decká!
Poďme!
Trajano.
Je to úzky priestor,
tak budeme postupovať po jednom, poschodia 1, 2 a 3, dobre?
Ideme do tretieho?
Nie, vy ste posily. Nie! Vy ste tu ako...
Ideme dnu!
Po jednom, ideme!
Pohyb!
Puma 13, nikto nepôjde von ani dnu, jasné?
Ťava 27...
Zabezpečte oblasť!
Pohyb!
- Poďme! - Pohyb!
Hýbte sa!
Pohyb!
- Poďme! - Vždy nás otravujete! Choďte preč!
- Von! - Vstup zabezpečený.
-Hajzli! - Ostaňte vnútri!
Puma 11 volá 12-4...
- Polícia! Otvorte dvere! - Tie byty boli prázdne.
F a G sú prázdne.
- Zmýlili sa. - Dobre, ukľudnite sa.
- Kľud. - Banka urobila chybu.
- Kľud. - Priznali to, opravia to.
- Čisto! - Ocko!
- Martita... - Poď sem.
- Hej! - Čo to robíte?
- Nie! Prestaň! - Prestaň sa metať!
- Ukľudni sa! - Pokojne! Je to len malé dievča.
- Počúvaj, musíš sa teraz správať... - Prosím...
Oni to vyriešia.
Oni to spravia, dobre?
Nie! Nechytaj ma!
- Spravme to jednoducho... - 1-11 volá 12.1.
Nahlasujem maloletú v byte 1-J.
- Príde dole s jej otcom. - Musíte odísť!
Nemáme kam ísť!
- Coria! - Idem!
- Opakujem: ľudia na druhom poschodí. - Nedotýkajte sa ma.
Rozumem, 12-1. Ideme na druhé poschodie.
Hej! Ježiš!
- Čo? - Čo to kurva robíš?
- Späť. - Videl si to?
Čo či som videl? Počúvaj. Sme jeden pri druhom, ale nie na rovnakej úrovni.
Ak niekto prekročí hranicu, tak sa o to postarám. To je moja robota.
Pochopila?
- Pochopila si to? - Áno.
- Pokračuj! - Rozumiem, Puma 11.
- Nezabudni... - Poď, Dani.
1-11 volá 13-2, čisto.
Nevieme, ako sa dostali von.
Dostaňte to dievča preč odtiaľto!
Pani, ostaňte vo vašom dome...
No comments yet. Be the first to leave one.