The Pitt

URGENT

JEDENÁSTA HODINA 17:00 – 18:00

- Hej! - Teraz nie, Myrna.

Rodiaca žena. Desať minút.

- Čo tu ešte robíš? - Končím o hodinu.

Ak prídem skôr, Benji zistí, že sa niečo deje.

Iste ťa prezradí monokel.

Nebude to prvýkrát, čo prídem s bojovým zranením od pacienta.

Zdravím, doktor. Nemáte sendvič?

Viete čo, Earl? Objednáme si

niečo lepšie. Pizzu z Tagari.

Všetkým nám to dobre padne.

Nie sendvič?

Preložíte ju na polovicu a máte sendvič.

Ale nechcem ananás.

Žiadny ananás. Sľubujem. Tentoraz nie. Okej?

To, čo teraz poviem, myslím so všetkou láskou a úctou. Naozaj.

- Vypadni odtiaľto. - Potrebujete ma.

Výsledky mám normálne. Je to len vlasová prasklina.

Neboj sa o mňa. Nemám to rada.

Znieš ako ja. To nie je dobré.

- Len ma nechaj pracovať. - Okej. Nebudem sa hádať.

Toľko vedomostí a stále sa učíš. Skvelé.

Môžeš si na to aspoň dať ľadový obklad?

Žiadne sľuby.

Mal som veľa kávy. Zas idem na vecko. Poď.

Niečo ti chcem povedať.

- Čo? - Langdon je preč.

- Preč? Kde? - Doma.

Vezmem si jeho prípady. Nikoho tým nezaťažím.

A doktorka Ellisová chodieva skôr.

Mňa udrú a on odíde domov skôr?

Tak to nie je. Ver mi. Teraz nechceš byť na jeho mieste.

Potrebujem pomoc.

Audit lekárne podľa Langdonových predpisov za posledné tri dni.

Chcem zoznam jeho pacientov

a liekov, ktoré predpísal.

- Chcem vedieť prečo? - Nie, nechceš.

Určite to tu zvládneš?

Áno. A ty?

Začínam o tom pochybovať.

Boh ti niečo naznačuje?

Už dávno spolu nehovoríme.

Nikdy som Robbyho nevidela takého nahnevaného.

Viac ako pri tej mŕtvej veveričke?

0228.

Oveľa viac. To bolo nakoniec vtipné. Toto nie.

Áno. Dvadsať by malo stačiť. Desať syrových, desať salámových.

Bože, nie. Žiadny ananás.

Pozerá sa na nás. Určite vie, že o ňom hovoríme.

Okej. Ďakujem.

- Na moment? - S nami?

S doktorkou Santosovou.

Iste. Len to pozatváram.

Uvidíme sa neskôr, dámy.

Vravela som, že je Filipínka.

Ale je taká biela!

Vec, o ktorej sme hovorili, je už vyriešená.

Poslal som Langdona domov.

- V prvý deň som chcela urobiť... - Dosť.

Chýba starší rezident. Takže treba každú ruku.

- Jasné? - Jasné.

A verím, že ste to nikomu inému nepovedali.

Nie. Nikoho tu nepoznám.

Dobre. Nech to tak zostane.

Doktorka Garciová, tu Trinity Santosová.

Stážistka na urgente, prvý deň.

Potrebujem s vami hovoriť.

Prosím, ozvite sa mi čo najskôr, keď budete mať čas. Vďaka.

A budeme mať pizzu, ak by ste mali chuť...

Doktor Robby!

Theresa. Ozval sa David?

Nie, ale pred pár minútami dal na Instagram toto.

„Vždy som chcel len to, aby ma prijali a mali radi.

Ale smiali sa mi a nechali ma žiť v samote a bolesti.

Nemuselo to takto dopadnúť.“

- Páni. - To ony. Ony za to môžu.

Asi hovorí o dievčatách zo zoznamu.

No podľa polície to na pátranie nestačí.

Majú na to svoje zaužívané postupy.

- Lenže oni odtiaľto odišli. - Langdon je vraj preč.

Theresa, zhlboka sa nadýchnite a choďte do čakárne.

Prídem za vami. Sľubujem, že tento rozhovor dokončíme.

Áno, Langdon odišiel. Zastúpim ho.

Do konca služby zostávajú dve hodiny.

Ak chceš odísť, zavolám, nech niekto príde skôr.

Prečo by som chcela ísť domov?

To mi povedz ty.

Okej. Poviem to len raz.

Mám za sebou potrat.

Heather, to ma mrzí.

Som okej. Nie, nechcem ísť domov.

A nie, nechcem o tom hovoriť.

Bolo to umelé oplodnenie.

Neviem, čo na to povedať.

Chcem sa vrátiť do práce.

- Okej. - Okej.

Potrebujeme doktora!

Natalie Maloneová, 35 rokov, 39. týždeň tehotenstva,

aktívny pôrod.

Som v pohode. Je to už tretíkrát.

Dobre. Trauma 2 na rýchlu kontrolu,

potom ju pošleme do pôrodnice.

Platí.

- Som doktorka Collinsová. - Teší ma.

Justin príde každú chvíľu. Šiel za mnou.

- Nejaké komplikácie? - Nie. Všetko bolo okej.

Justin je v strese. Preňho je to prvýkrát.

Tlak 112/72. Pulz 84.

- Smiem sa pridať aj ja? - Iste.

- Kedy sa vám začali kontrakcie? - Včera.

Ozaj?

Prvé dva pôrody trvali veľmi dlho. Tak som chcela počkať.

Potom mi odtiekla voda.

Natalie. Som tu. Prepáč. Zablúdil som.

- Kontrakcia! - Závesy.

Netlačte. Dýchajte.

Doktorka, kontrola.

Okej.

Vidím chĺpky.

Chĺpky bábätka.

- Natalie, hlavička. - Mal si pravdu. Čakala som pridlho.

- Ja že mám viac času. - To je v poriadku. Dýchaj.

Môžeme vás presunúť do pôrodnice,

ale pri tomto tempe možno porodíte už vo výťahu.

- A druhá možnosť? - Pôrod prebehne tu.

Pripravte sa na náhly pôrod a prineste inkubátor.

Zavolajte na pôrodnicu a povedzte, že bábätko je o chvíľu tu.

V triáži máme 20 ľudí.

Mateo, ošetri ich a pošli ich domov.

Vypadol starší rezident. Pomôžem?

Naozaj? Ktorý?

Langdon musel niečo vybaviť. Robby ho zastupuje.

Môžete ísť Mateovi pomôcť do čakárne.

Čakáreň bude môj rajón.

Počuj, D, je za tým tá hádka?

Aká hádka?

Robby a Langdon sa pochytili v šatni.

Bolo to drsné. Fakt drsné.

Stačilo, vy dve. Už ani slovo.

Tento sud so sračkami raz vybuchne.

Len pokračujte a budete robiť cez sviatky!

Hovorila som.

Možno máš pravdu.

Čo tu máme?

Je v 39. týždni, vidno hlavičku.

Mamička, zdravím. Som doktor Robinavitch.

Som Natalie, ale nie som mama.

- Čo sa deje? - Prišiel si práve včas.

Sme otcovia. Natalie je moja kamarátka a náhradná matka.

Obaja učíme štvrtákov.

Zdieľame triedu aj maternicu.

Opakujeme jej, aby to prestala hovoriť.

Mám tašku s vecami do pôrodnice a hneď pustím aj pôrodný playlist.

Už je čas.

Osrať Beyoncé. Fakt.

Prevezmem to.

Nie.

- Zvládnem to. - Do toho, doktorka.

Dobre, Natalie.

Je možné, že pri ďalšej kontrakcii porodíte.

Odsávačka pripravená.

Výborne. Hlavička je vonku.

Pred ďalším potlačením si vydýchnite.

Dobre. Potrebujem, aby ste ešte raz zatlačili.

Zvládnete to.

Tri, dva...

Koho to tu máme?

Ivan Puglisi, 55 rokov, celý deň mal

žalúdočné kŕče, vracal a mal hnačku.

Bez horúčky. Tachykardia 124. Tlak 192/100.

- Som doktorka Mohanová. - Som študent medicíny, Whitaker.

Rád vás spoznávam.

Volal by som svojmu lekárovi, no som z New Yorku.

- Už ste tam boli? - V New Yorku som nikdy nebol.

Nebrasku som prvýkrát opustil, keď som šiel do Pittsburghu.

Na ako dlho ste tu?

Len do pondelka. Moja dcéra sa vydáva.

Je moje zlatíčko a jediná dcéra.

- Gratulujem. - Ďakujem.

Hovorí sa, že nemáte mať obľúbené dieťa, ale...

Ako jedináčik som vždy bola obľúbená.

- Whitaker? - Najmladší zo štyroch.

Som rád, keď si rodičia spomenú na moje meno.

Nie. Myslela som nejaké otázky pre pacienta.

Dáte mi niečo proti bolesti?

Hneď po dokončení vyšetrenia.

Len chceme byť dôkladní.

Mali ste už črevné ochorenia?

Vredy, žlčníkové kamene, žalúdočné problémy, operácie?

Nie, nič také.

- Brucho znie dobre. - Ďakujem.

Brucho je mäkké. Bez napätia.

Iné ťažkosti?

Príšerne ma bolí chrbát. Štyri hodiny v aute urobia svoje.

Keď ma bolel naposledy,

myslím, že mi na to dali morfium. To zabralo celkom dobre.

- Fajčíte? - Nie.

Pijete alkohol?

Raz, dvakrát za mesiac. Na pitie veľmi nie som.