The Hungarian Dressmaker (Ema a smrtihlav)

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA VIEDLA K ROZPADU RAKÚSKO - UHORSKA

A VZNIKU NEZÁVISLÉHO ČESKOSLOVENSKA.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA A HITLEROVA INVÁZIA VIEDLI K ROZPADU ČESKOSLOVENSKA

A VZNIKU VOJNOVÉHO SLOVENSKÉHO ŠTÁTU.

BRATISLAVA HLAVNÉ MESTO SLOVENSKÉHO ŠTÁTU 1942

Poďme, rýchlo.

Dovidenia. Deti sa budú tešiť.

- Bozkávam. - Bozkávam.

Taká hanba!

To kadiaľ ide?

Ježiš Mária!

Hej!

Choď dnu cez obchod.

Taký neporiadok!

- Šimon, čo to máš na sebe? - Mama ma sem poslala...

Historické sily, ktoré rozhodujú dnes o osude národov,

sú dôkazom, že len taký národ si vie zabezpečiť existenciu a slobodu,

ktorý je odhodlaný vykonať svoje národné poslanie

- vo svojom samostanom štáte. - Pekné, však?

- Polož to! - Pán majster dovolili.

Poďme už!

Dovolili.

Pozri sa Marika, vyzerá ako motýľ.

- Temný motýľ. - Pekné.

ČEŠI PEŠI DO PRAHY

Motýľ smrtihlav pristane pri vchode do úľu.

Včely strážia vchod, aby im nekradol med.

- V tme prekĺzne okolo spiacich včiel... - Buď ticho!

Polícia ťa vysťahuje, kvôli češtine, ako tvojho otca.

- To on mi o ňom rozprával. - O kom?

O smrtihlavovi.

Nikto ho nevidí... Preplíži sa popri stovkách včiel.

- Poď už! - Ale potom ho včely objavia...

Áno, stretli sme ich včera večer.

- Dovidenia. - Dovidenia.

Zdravím, pani Sándorfi. Taká pekná práca, však?

- Ďakujem. - Dovidenia.

- Vyzleč to, lebo mama by sa hnevala. - A je s ním koniec.

- Dopichajú ho na smrť... - Ako ten malý narástol.

- A obalia ho voskom, ako múmiu. - Áno, to máte pravdu.

Autobus meškal. Hneď som hotová.

Choď sa hrať.

Dokonči to, prosím.

- Ahoj, ty! - Idem.

Poviem vám, ten sprievod ku Dňu matiek nie je bohviečo.

- Ani tam nechoďte. - Dobre.

Budete musieť čoskoro zavrieť, však?

Česi, Maďari, Židia, preč s vami!

- Šimon, okamžite prestaň! - Čo je?

Pozor, môj meč!

Taká hlúposť!

- Ďakujem. - Ja vám ďakujem.

Dovidenia.

Útok!

Ester, mrzí ma, že som meškala.

Nevadí.

Netráp sa, to sa nejak vyrieši, neboj!

Keď vyháňali Čechov prosil ma, aby sme tu ostali.

Že deti tu budú v bezpečí.

"Tomuto zapadákovu sa nemecké maniere vyhnú."

Hlupák!

Ako si to predstavoval?

Zajtra už nechoď.

Ani Maďarku tu nestrpia.

Dievčatá, poďme, poďme!

EMA A SMRTIHLAV

- Kúpte lacno a výhodne židovský tovar! - Marika!

- Kúpte! Aká kasňa! - Podľa teba ktorú?

- Toto na podšívku, vydrží. - Kúpte výhodne a lacno.

Lycit! 3 koruny...

Kúpte lacno!

- Táto je pevná. - Pruhované, kárované! Zadrhni sa s tým!

- Dobrá cena! - Dobrá, veľmi dobrá!

Všetko podľa najnovšej francúzskej módy!

...predané za šesť korún! Ďakujem.

- Poďte, poďte, kupujte! - No čo, pani, čo je?!

- Nepáči sa ti tovar?! - Nerobte tu divadlo! Ideme.

- Stolička! - Sa tu nehraj na žandára Jano.

Dve koruny po prvé...

Už aj módu diktuje Berlín!

Tri, ďalej, kto dá viac? Štyri, je to tam, ďakujem!

Daj to dole!

No poď, kamarát.

Drž mi ho!

- Zuby. - Zúbožený pes.

No, neboj sa.

Odviesť pre službu vlasti.

Každý majiteľ psa s výškou nad kolená,

ktorý tak ešte neurobil, sa povinne

dostaví, aj so svojim psom, k veliteľstvu Hlinkovej gardy!

NEĎALEKO BRATISLAVY, SLOVENSKO-MAĎARSKÁ HRANICA

ŠIJEM

ŠATI

- Dobrý deň! - Dobrý deň!

Poď sem!

Poď sem!

Poď sem!

Bež!

Poď sem!

Dobre. Dobrý pes.

Dobrý pes.

Bruno, choď preč!

Tvoj cap bol u mňa na návšteve.

Zožral mi červenú repu.

- Prepáčte, pán Kramer. - Už ich tu máme.

- Za prítomnosti Hlinkovej gardy... - Na stráž!

každý majiteľ psa s výškou nad kolená,

sa povinne dostaví, aj so svojim psom,

Niktoš.

k veliteľstvu Hlinkovej gardy! Opakujem hlásenie!

V mene otca, syna i ducha svätého, Amen!

Všetko je akési... k ničomu.

Lepšie nežiť.

Chýbaš mi, Lajoško!

Nad Dunajom

vietor veje,

spieva smutnú melódiu

spomienok a minulých časov.

Srdce mi plače,

niečo ma zraňuje,

už nie som šťastná,

už len čakám na jesenné smútky!

Kde je ten farebný sen, kde je nádej,

ktorá ma robila šťastnou v lete a na jar?

Kam sa podela túžba?

Choď, choď.

Poď, poď, poď.

Marika.

Marika?

Napi sa.

Pane Bože!

Aj topánky máš od krvi.

Kde máš mamu? Brata?

Marika!

Si doma?

Počuješ?

Marika! Spíš?

No, pozor Hedvi, Lacko! Nespím.

Kúpila som z toho viac, uši im slávnostné.

Marika priniesla som... Za oblečenie,

aby som ti nezostala nič dlžná.

- Kabát a nohavice...? - Vyzujte sa!

- Poď, Hedvi! - Hedviga, postav sa prosím ťa tam!

Miško, zavri dvere!

Irma Blau tá Židovka za mnou prišla aj so svojím deckom, či jej ho neskryjem.

Vraj pri tých mojich sa jedno ďalšie stratí.

Hedvi, zober ho!

Už tu nie sú? Chvalabohu. Vzali ich preč. Miško, poď sem!

Niekam ich odviezli!

Aspoň konečne zistia, čo je to poctivá robota.

Veru, konečne!

Hedvi, vezmi ho von!

Miško, choďte!

Kristepane, už poďme!

Hotovo!

- Spravím to rýchlo. - Tak ideme.

Si nejaká bledá. Nech ťa Panenka Mária ochraňuje!

Miško, čo robíš?

Prečo ti musím vždy všetko opakovať? Ideme! Domov!

Mama vravela, že tu mám počkať na otca.

Keď budem ticho,

že ma nikto nenájde.

Treba mi cikať.

Drahí vriaci.

Prečo dnes nemáme svätá omša v maďarský jazyk?

Práve hovorí, prečo nebudú maďarské omše.

Po novom budeme

slovensky.

Druhý a štr...

štr... štvrtý nedeľa.

V prvý a tretia nedeľa budeme furt maďarul.

Lebo máme nový hostý Slovenskí.

Ví... vítame u náš slovenský gar...

Gar... Gar... Ga...

Bože môj!

Gardišti.

POĎTE ZA MNOU, VY VŠETCI Ideme v ušetri, aby všetci šali Jézuš...

slovó... Kristuš, slovó...

v lodni... A! Jazýček...

Vy ste len žena, dieťa nemáte.

Darujte nám vaše pozemky a my sa o to postaráme.

Niečo vymyslíme, Marika.

Chápem, že bez práce a peňazí je to ťažké.

Váš nebohý muž mal zlaté ruky.

Ostala tu po ňom len poctivá robota.

Možno aj inú prácu.

Akúkoľvek.

Pán kaplán,

ešte som chcela... viete...

Nebojte sa. Pokračujte.

Susedka vravela... Prišla k nej židovka prosiť,

nech jej malé dieťa ukryje, aby nemuselo do transportu.

Veď v kostole prosíme,

"Panuj Božie milosrdenstvo na zemi i na nebi."

Mala byť predsa milosrdná.

Či nie?

Susedka samozrejme odmietla!

"Nik nemá väčšiu lásku, ako ten,

kto dáva život svoj za priateľov svojich."

Krásne a mocné slová. Však Marika?