Bubblegum (풍선껌)

ŽUVAČKA

ŽUVAČKA

8. EPIZÓDA

Čo sa stalo?

Prečo si nebrala telefón?

- Mala som svoje dôvody. - Aké dôvody?

Do toho ťa nič nie je. To nie je tvoja starosť.

Mami, mala si sa stretnúť s rodičmi Yi Seul?

Chystala som sa.

Prečo?

Oženiť ťa, samozrejme.

Nerozumiem.

Nie si ten hamižný typ.

Nenávidíš robiť takéto veci.

Prečo to teda robíš?

Neviem, možno preto, lebo starnem.

Alebo možno

- už nemám veľa času. - Čo tým myslíš?

Som unavená. Môžeš sa na mňa hnevať inokedy.

Ak si skončili, tak už choď.

Musím ti niečo povedať.

Chodím s Haeng A.

Viem, že máš obavy,

ale rozhodol som sa.

Haeng A sa bála a snažila sa utiecť, ale zadržal som ju.

- Dokonca som to povedal strýkovi, tak... - To nedovolím.

Je mi to jedno.

Nie je dôvod, prečo by sme nemohli byť spolu.

To, čo sa stalo strýkovi, nie je chyba Haeng A.

Všetky tvoje utrpenia...

Nie je to chyba Haeng A.

Keď som s ňou, som šťastný.

Teraz, keď si myslím, že je v poriadku mať ju rád, som do nej blázon.

Keby nebolo teba, už by sme to

dávno urobili a to ma rozčuľuje.

Tak prosím.

Už nám nebráň.

Čo ak

som aj tak proti?

Povieš, že už ma nechceš nikdy vidieť?

Chceš

opustiť aj Haeng A?

Na prvý Deň rodičov potom, čo strýko zomrel,

ti Haeng A vyrobila kvetinu,

ale počula

tvoj telefonát.

"Ak budem musieť, opustím ju."

Aj keď ťa počula,

nikdy k tebe necítila preto nenávisť.

Povedala, že ťa má rada.

Chcela pre teba len dobro. Takže...

To je smola.

Aj tak som proti.

Je mi ľúto, že sa neožením s Yi Seul, ako chceš.

Ale hovorím ti, že ju milujem.

Hovorím ti, že som s ňou šťastný.

Keď som bol malý a keď bolo príliš chladno na spánok,

vkradol som sa do tvojej nemocničnej kancelárie

a spal v kúte.

Aj keď sa mi ľudia posmievali, že nepoznám svojho otca

aj keď som sa cez prázdniny mohol hrať len s Haeng A,

nikdy som nebol nešťastný.

Až do okamihu, kedy si sa ma chystala opustiť a zomrieť.

Takže,

nesnaž sa ma vtesnať do sveta boháčov, v ktorom si vyrastala.

Všetko, čo potrebujem, je moja mama.

Myslím,

že na dnes už toho bolo dosť.

Choď.

Nebuď proti nám.

Nehovor, že to nedovolíš.

Nesprávaj sa, akoby,

ak budeme spolu, stane sa niečo zlé.

Neprenášaj svoje utrpenie

na Haeng A.

Mne to môžeš urobiť,

ale

Haeng A to už nerob.

Povedala som ti, aby si odišiel!

Najprv mi odpovedz. Povedz mi, že to Haeng A neurobíš.

Aj keď tam budeš stáť celú noc,

môj názor to nezmení.

Aj keby tu stála Haeng A, moja odpoveď by bola rovnaká.

Nie.

Ri Hwan je preč.

Môžeš vyjsť.

Je toho viac, čo ti musím povedať.

Choroba, ktorú mám, sa volá demencia praecocissima.

Je to iná choroba, ako Alzheimer ktorého dostaneš v starobe.

Okrem toho ide o dedičné ochorenie,

čo znamená, že ktorýkoľvek člen rodiny môže zdediť taký gén.

Šanca je 50 %.

Keďže Ri Hwan toho po mne veľa nezdedil, nedostane to.

- Ale... - To sa nestane.

Ak budeš stále premýšľať... - Ak sa to stane,

musí byť okolo neho čo najviac ľudí.

Ľudí, ktorých jeho choroba neomrzí.

Ľudí, ktorí by ho nikdy neopustili, aj keby ich omrzel.

Vzťahy, ktoré nekončia ani po smrti.

V takých vzťahoch ho nemôžu opustiť,

pretože okolo nich je príliš veľa očí.

Nevolá sa ten vzťah

rodina?

Mala by si vedieť lepšie ako ja, prečo potrebujeme takýto vzťah,

bez ohľadu na to, ako veľmi sa to chceme zbaviť.

Teta...

- to... - Ak sa chceš stať jeho rodinou,

znamená to, že budeš jediný

člen rodiny, ktorého Ri Hwan bude mať.

Rozumieš?

Si múdre dievča.

Nemám veľa času.

Už len pár mesiacov budem úplne sama sebou,

a nezaujíma ma, čo hovoria ostatní.

Bude to ešte menej času, keď to Ri Hwan zistí.

Teta.

- Teta. - Mala by si ísť.

Nie, dnes večer zostanem.

- Choď. - Ale ja...

Budeš tam stáť a čakať, kým na teba nezakričím?

Kim Haeng A!

Kim Haeng A!

Haeng A?

Čo sa stalo?

Ja...

Som v poriadku.

Naozaj.

Áno.

Haeng A.

Ešte spi.

Ako ho môže niekto zraziť a utiecť?

Asi si to neuvedomili.

V ďalšom živote,

sa staň čajkou alebo orlom

a lietaj koľko chceš.

Zamávaj krídlami a odleť.

Počkaj.

HAENG A

Ahoj. Si...

Prečo máte telefón Haeng A?

Hneď tam budem.

Stalo sa niečo Haeng A?

Nie som si istý. Vrátim sa.

Zavolaj mi, ak ma budeš potrebovať.

Prečo je to také hrozivé?

Čo sa stalo?

Nemohol som ju nechať samú,

ale myslel som, že jej bude nepríjemné vidieť ma, keď sa zobudí.

Pýtam sa, prečo ste tu?

Potichšie.

Haeng A spí.

Dlhujete mi vysvetlenie.

Myslím, že vysvetlenie ste dlžný vy mne.

Včera bola v poriadku.

Aj dnes popoludní bola v poriadku.

- Potom večer... - Nemali by ste vedieť

čo sa stalo?

Nezmienili ste, že mala pocit, že som pre ňu ihla?

Nikdy predtým však na ulici neomdlela.

Som v pozícii, kedy ju už nenechám čakať.

Ak sa s vami necíti dobre, čo som si myslel,

nemám dôvod ju nechať ísť.

Ďakujem za zavolanie, ale...

Keby bola schopná dostať sa do nemocnice,

alebo keby ste neboli doktor, tak by som vám nevolal.

Volal som vám, pretože ste lekár.

Tak sa o ňu dobre starajte.

Stalo sa niečo v štúdiu?

Nemal by si mi najprv povedať, prečo sa pýtaš?

Haeng A je chorá.

Ako veľmi zlé to je?

Na ulici omdlela.

Vieš, či sa včera večer s niekým stretla?

- Kam ideš? - Za mojou tetou.

Hneď som späť.

Čo si vtedy robil?

- Včera večer... - Čo si robil,

kým ona bola roztrhaná na kusy?

Kto iný by ju mohol takto zničiť?

Ak nedokážeš zvládať ani svoju matku, prečo si ju trápil?

- Chcela pre teba len dobro. Takže... - To je smola.

Aj keby tu Haeng A stála,

moja odpoveď by bola rovnaká.

Nie.

Zlovestné tušenie,

je desivejšie ako bezprostredný teror.

Existuje len jeden človek, ktorý rozumie vášmu strachu.

Ale,

ale je to zároveň človek,

ktorému by ste nikdy nemali

svoj strach ukázať.

Nemaj pocit osamelosti

aj v spánku.

Ešte spi.

Prečo vstávaš?

Som v poriadku.

Včera v noci si mala veľmi slabý pulz.

Už som v poriadku.

Prepáč.

Čo ťa mrzí?