A Cloud Never Dies

Je globálnym duchovným vodcom

učencom,

mierotvorcom,

spisovateľom a básnikom.

Všade vo svete si cenia jeho učenie o plnom vedomí,

napriek tomu ostáva skromným budhistickým mníchom,

ktorý sa najviac cíti doma v tichu prírody,

obklopený svojou komunitou.

Thich Nhat Hanh napísal vyše sto kníh,

ktoré si našli milióny čitateľov po celom svete.

Martin Luther King ho verejne nominoval

na Nobelovu cenu mieru.

Ale ako tento nenápadný hľadač zo stredného Vietnamu

čelil hrôzam vojny a stal sa duchovným priekopníkom,

prinášajúcim budhistické učenia na Západ,

aby sa stali silou, ktorá mení svet?

Thich Nhat Hanh sa narodil v strednom Vietname v roku 1926,

za koloniálnej nadvlády Francúzska.

Už ako dieťa

si uvedomoval politickú nestabilitu

a nepokoje vo svojej krajine.

Vo veku deviatich rokov

na titulnej stránke jedného časopisu uvidel obrázok Budhu

a pocítil hlbokú túžbu stať sa takým pokojným a vyrovnaným,

ako bol ten Budha.

Keď mal šestnásť rokov,

stal sa novicom v kláštore Từ Hiếu

v cisárskom meste Huế.

Tam začal so zenovým meditačným výcvikom,

ale zároveň sa staral aj o vodné byvoly a pracoval na ryžových poliach.

Onedlho už ovládal klasickú čínštinu a francúzštinu

a ponoril sa do štúdia starých budhistických textov.

Prežil obdobie japonskej okupácie

aj veľkého hladomoru, ktorý po ňom nasledoval.

Kým mnohí z jeho rovesníkov sa uchýlili k zahraničným ideológiám a násiliu,

on bol odhodlaný nájsť

inú cestu, ako oslobodiť svoj ľud od utrpenia.

- Budhizmus bol veľmi skostnatelý, keď som vyrastal.

Napriek tomu som veril, že ak dokážeme obnoviť budhizmus,

môžeme pomôcť mnohým ľuďom.

Bol som o tom presvedčený, lebo z histórie som vedel,

že v minulosti boli obdobia,

v ktorých budhizmus dokázal privodiť mier.

Som presvedčený, že ak sa to budhizmu podarilo v minulosti,

môže to dokázať aj v prítomnosti, ak budeme vedieť, ako obrodiť budhizmus,

aby sa opäť stal živou tradíciou.

Ako mladý mních dostal meno „Nhất Hạnh“, čo znamená „jediné konanie“.

V odhodlaní obnoviť budhizmus

bol jedným z prvých mníchov svojej generácie,

ktorý študoval vedu,

literatúru,

ekonómiu,

a anglický jazyk.

Veľmi skoro si uvedomil,

že mnísi musia spoločnosti ponúknuť viac než len recitácie a modlitby

a tak vyvinul víziu „angažovaného budhizmu“

Predstavte si, že meditujete

v nejakej meditačnej hale

a keď začujete

naokolo

padať

bomby,

aj keď vašu meditačnú halu ešte žiadna z nich nezasiahla

a ste v bezpečí,

ale keďže meditujete,

uvedomujete si, že padajú bomby

a ničia

domy a ľudí okolo vašej meditačnej haly,

viete, že

nemôžete len tak ďalej

sedieť v meditačnej sále.

A tak vyjdete z tej meditačnej haly von,

aby ste mohli pomáhať ľuďom.

To sa volá „meditácia v akcii“.

V roku 1954,

keď komunistický Sever a protikomunistický Juh súperili o nadvládu,

Vietnam bol rozdelený a všade zúrilo násilie.

V tomto období smútku a zúfalstva intenzívne meditoval.

Ale až keď objavil techniku dýchania s plným vedomím

v jednom starom texte, našiel kľúč k liečeniu svojho utrpenia.

Túto techniku rozšíril o nový spôsob meditácie v chôdzi,

ktorý spája uvedomovanie si dychu pri každom kroku.

Tieto praktické postupy pre narábanie s bolestivými pocitmi

sa stali ústrednými v jeho životnom učení

a uplatňujú ich už dnes ľudia po celom svete.

So svojimi priateľmi vybudoval útočisko v horách,

v ktorom si mohli dopĺňať svoje sily.

Nazvali ho Phương Bối, teda

Voňavé palmové listy.

Uvedomili si, že iba keď sa spoja ako komunita,

v spojení s prírodou,

môžu odolávať ťaživej atmosfére hnevu a zúfalstva

a pokračovať vo svojom úsilí o obnovu budhizmu.

Práve v tomto období

Thich Nhat Hanh spoznal mladú študentku biológie,

ktorá prerážala nový prístup k sociálej práci v chudobných štvrtiach Saigonu.

Inšpirovaná jeho učením,

stala sa jeho celoživotnou spolupracovníčkou

a neskôr prijala mníšske meno sestra Chan Khong.

Len o štyri roky neskôr sa smrtiace boje rozšírili až po Phương Bối.

Thich Nhat Hanh a jeho priatelia

boli nútení opustiť svoje vzácne útočisko

a ich sen sa rozplynul ako oblak.

V roku 1961,

keďže vojna neprestávala,

odcestoval Thich Nhat Hanh študovať a vyučovať

na Princetonskú a Kolumbijskú univerzitu v Spojených štátoch.

Bolo to obdobie liečivej úľavy od hrôz vojny.

Jeho meditácia sa prehĺbila

a on sa dotkol možnosti skutočného vnútorného mieru a

oslobodenia

od nenávisti,

strachu

a smútku,

v srdci prítomného okamihu.

Neskôr svoje tamojšie vhľady opísal

ako „prvé kvety prebudenia“.

Po zvrhnutí opresívneho juhovietnamského režimu prezidenta Diệma

zavolali Thich Nhat Hanha domov,

aby pomohol viesť budhistické mierové hnutie.

Čoskoro sa stal vedúcou postavou tejto nenásilnej

„tretej sily“,

ktorá sa odmietala prikloniť ku ktorejkoľvek zo strán konfliktu.

So svojimi kolegami založil vydavateľstvo,

univerzitu

a popredný budhistický týždenník,

ktorý vychádzal v päťdesiattisícovom náklade.

Týždenník informoval o protestoch

a zverejňoval jeho básne o mieri.

Tie prevzali známi speváci

a ľudia si ich čoskoro spievali na uliciach.

Toto je báseň, ktorú som napísal

počas vojny vo Vietname:

Dnes mesiac a hviezdy sú svedkmi.

Nech moja domovina,

nech Zem sa modlí

za Vietnam, jeho mŕtvych

a plamene,

žiaľ a krv,

aby sa Vietnam oslobodil zo svojho utrpenia

a stal sa mäkkou,

novou kolískou

pre budúceho Budhu.

Nech sa Zem,

moja krajina,

modlí, aby znovu zakvitol ten kvet.

Saigonské rádio,

Hanojské rádio,

Pekingské rádio

začali tieto básne napádať,

lebo volali po mieri.

Nikto si neželá mier.

Chcú bojovať až do konca.

Veľa som trpel.

Spoznal som, čo je

vojna.

Videl som bratov a sestry umierať.

A ja sám

som unikol

smrti

iba veľmi

tesne.“

V roku 1965

Thich Nhat Hanh a jeho kolegovia založili

Školu mládeže pre sociálnu službu,

nestranné „mierové sily“,

ktoré školili tisíce mladých ľudí,

aby išli na vojnou zničený vidiek

obnovovať spustošené dediny.

Táto práca ale bola nebezpečná

a viacerí študenti

sa stali terčom násilia

a boli zavraždení.

Napĺňali sme

program

vidieckeho

rozvoja.

Založili sme v dedinách komunitné školy.

Pracovali sme so sirotami,

vojnovými obeťami,

a môžem povedať, že sme sa veľa naučili

od mnohých učiteľov,

a jedným z týchto učiteľov bolo naše vlastné utrpenie,

naše vlastné ťažké chvíle.

Vo februári 1966

založil Thich Nhat Hanh nový budhistický rád.

Dnes má tento rád viac než tritisíc členov po celom svete.

- Rád Inter-bytia sa zrodil

ako duchovné odbojové hnutie.

A vychádza výlučne z Budhovho učenia,

ak ste čítali Prvý tréning plného vedomia,

viete, že ide o

cvičenie nepripútanosti k názorom,

oslobodenia od všetkých ideológií.

Toto je priama odpoveď na vojnu.

Prvý tréning plného vedomia:

„Uvedomujúc si utrpenie spôsobené fanatizmom a netoleranciou,

sme odhodlaní nevelebiť,

ani sa neviazať na žiadnu doktrínu,

teóriu alebo ideológiu,