Born of Hope

V histórii nášho sveta sa odohralo mnoho príbehov.

Mnohé sú stratené,

roztrúsené vo vetroch Času,

ďalej, než siaha ľudská pamäť.

Ale tento príbeh,

náš príbeh

by nemal byť zabudnutý.

Tati!

Maia!

Uteč! Maia uteč. Maia utekaj!

Prišli sme z vody,

Tečie z našich dávnych dní,

dlhými rokmi do tohto okamihu

ženie sa našimi životmi

ako pokrvná línia kráľov

Rýchlo plynúci prúd

spomienok a žiaľu

Jedna kvapka vody

krvi

a po nej dalšia

sa môžu stať vlnkami,

riekou,

stúpajúcim prúdom

nezastaviteľným

ktorý po chvíli

prelomí všetky prekážky

aby znova plynul voľne

na ceste za svojím osudom

Zbytky verných

Dúnadani

Ľudia zo Západu

boli roztrúsení a v malom počte

a obklopení mnohými nebezpečenstvami

Lebo Temný Pán Sauron

nezabudol na to, čo bolo

a zo všetkých národov Stredozeme

na nikoho nehľadil s väčšou nenávisťou

a strachom

ako na Dúnadanov

Šíril svoju vôľu medzi svojimi služobníkmi

a počas celých tých dlhých rokov

stále túžil vypátrať či sú Isildurovi Dediči stále nažive

aby ich mohol zničiť

a poslední z jeho najväčších nepriateľov

by boli stratení

navždy

Rýchlo! Rýchlo!

Dírhael!

Ivorwen! Gilraen! Bežte! Prosím!

Nechcem vás dnes stratiť všetkých.

Arathorn!

Máte moju vďaku pane,

a akúkoľvek službu, ktorú by som mohol ja a moja rodina preukázať tebe a tvojej rodine.

Dlžíme ti naše životy.

Tak ako ja dlžím svoj život vám. Ďakujem ti, pani.

Vôbec nemáte za čo ďakovať, môj pane.

Nemôžeme tu zostať. Kam ste mali namierené?

Neviem, môj pane.

Ohyzdi spálili našu dedinu, a povraždili našich ľudí.

Tí, ktorí prežili, sa rozutekali a ja neviem, kam.

Dorlad, môj syn.

Zabili ho, keď nás bránil.

Nenechali by sme jeho telo ohyzdom na ich kruté hry.

Váš syn bude odpočívať v pokoji, pani.

Pôjdete s nami.

Arathorn!

Arathorn?

Ty ho poznáš, otec?

Áno

Alebo som ho poznal, keď bol ešte dieťa.

Ak je to ten istý človek,

je to syn môjho priateľa a príbuzného.

Našeho náčelníka, Pána Aradora.

Isildurov Dedič.

Čo je to?

Zdá sa, že boli za korisťou.

Ale toto sú len tretky.

Je to zvláštne.

Ohyzdi hľadajú zlato a klenoty v Divočine?

ale prečo?

Každým dňom si mu podobnejšia.

A je to to, čo by on chcel?

Vrčal by na mňa, že ťa nechávam zaujať jeho miesto.

"Divočina nie je dobré miesto pre moju dcéru!"

Ale stále som rád, že som ťa cvičil.

To ja tiež.

Pán Arathorn

Tí už neprinesú žiadne správy tomu, kto ich poslal.

Dobrá práca Halbaron.

Teraz musíme dopraviť týchto troch do bezpečia.

Pôjdeme do Taurdalu, naša dedina, Pán?

Dírhael.

Moja žena, Ivorwen. A moja dcéra...

Gilraen.

A ja som Arathorn.

Syn Aradora.

Vskutku.

Nie, nie. Neklaňajte sa.

Keď prídete k môjmu otcovi,

môžete ho takto pozdraviť.

Ale teraz,

sa musíme poponáhľať.

Žiarlivé srdce nenájde miesto pre ozajstnú lásku,

ani keď stojí priamo za ním.

Na čo by som mala žiarliť?

Videl som ten pohľad medzi nimi.

Rovnako ako ty.

Tvoje oči ťa klamú.

A okrem toho, nemá to so mnou nič spoločné.

Nemá?

Nie!

A s tebou tiež nie, Dírhaborn.

A tak Arathorn a jeho hraničiari viedli trúchliacu rodinu na Sever,

cez mohutné rieky

a rozľahlými lesmi Rhudauru.

Krajinou, nad ktorou stále bdely pozorné zraky Dúnadanov

a priviedli ich k jeho otcovi, Pánovi Aradorovi,

v skrytej osade Taurdal.

Poď, môj starý priateľ a príbuzný.

Doprajme vášmu synovi mier a česť, aké si zaslúžil.

Pretože beriem vašu stratu ako moju stratu,

a váš žiaľ ako svoj vlastný.

Bohužiaľ, nebude žiadny dlhý spánok v starých kamenných sieňach

pre syna z Domu Aranartha!

Ale neuvidím tvoje kosti zneuctené, Dorlad,

keď sa služobníci Zla znovu pokúsia

vyhnať otca Dúnadanov!

Zbohom!

Prišiel som ťa poprosiť o prepáčenie.

Dlho som si myslel, že tvoje city k Arathornovi

nie su nič viac než rozmar, ktorý ti prejde

a časom by si sa od neho odtrhla

a konečne sa rozhliadla okolo seba.

Nechápal som to.

Aź do včerajšej noci.

Strávila som po jeho boku roky,

aj tak je medzi nami priepasť

ktorú dokázali odhaliť len plamene pohrebnej hranice cudzieho človeka.

Nemôžem súperiť s takou krásou a žiaľom.

El, každý muž by pokladal za česť keby ťa mohol nazývať svojou.

Priniesla by som mu len trápenie.

Toto sme našli po včerajšom útoku.

Je zvláštne, ako môžu také malé veci

priniesť do našich životov

tak obrovskú temnotu a zmenu.

Pán Arador teraz mal mnoho vecí na premýšľanie.

K jeho ušiam doľahli správy o ohyzdoch, ktorí prepadávali ostatné veznice.

Mierumilovné usadlosti, príliš vzdialené od pomoci,

boli tiež ohrozované,

Taurdal bol preplnený, pretože mnoho Dúnadanov opustilo svoje domovy

a hľadalo bezpečie vo veľkom počte.

A tak Arador viedol svojich statočných hraničiarov

s úlohou vyčistiť krajinu od hrozby,

ktorá sužovala jeho ľud.

Ale najschopnejší z jeho mužov,

nemali byť po jeho boku.

Aká je úroda, moja pani?

Bohatá, môj pane.

Čakal som na cestu trocha viac.

Vy odchádzate?

Otec mi prikázal vypátrať zámer nepriateľov

v chladných horách na Východe.

Sám?

Áno.

To je nebezpečná úloha môj pane.

Naozaj.

Bola doba keď so mnou také nebezpečenstvo ani nepohlo

a každý kúsok zo mňa by nadšene putoval na koniec sveta

slúžiaci našim ľuďom.

Ale teraz?

Teraz časť zo mňa zostáva tu.

A to je moje srdce.

Môj pane.

Je mi ľúto moja pani, nechcel som vás rozrušiť

Budem pozerať na Východ

a čakať na váš bezpečný návrat.

Moja pani.

So srdcom plným radosti

putoval Arathorn ďaleko za

rozpadnuté mestá Arnoru.

Zatiaľ čo Arathorn osamelo putoval do chladných hôr,

Gilraen čakala na jeho príchod domov

v pohasínajúcom lete na Západe.

Čas od času sama vychádzala hlboko do lesa,

aby zistila, či sa už vracia.

Gilraen!

Nepôjdem ďaleko!

Prečo to robí?

Ty vieš na koho čaká.

Je príliš mladá.

Ale nie bez rozumu.

Srdce mi vraví, že Arathorn bude nosiť

Barahirov prsteň skôr než sa čakalo.

Ale aj tak,

si nemyslím že povedie Dúnadanov,

dlho potom, čo si ho nasadí na prst.

Tak im nestoj v ceste, Dírhael!

Pretože keď sa títo dvaja oženia skoro,

možno sa pre náš ľud narodí nádej.

Ale ak nie,