Bukayo Saka: The Time Is Now

Saka je náš talizman.

On je ten, ktorý nás posúva dopredu.

On nie je nejaký muž. Je ten muž.

BUDÚCNOSŤ FUTBALU

Minimálne polovicu desaťročia je špičkovým profíkom.

- Vytvára hru… - Urobiť ho kapitánom…

- …je strelec gólov… - …bolo šikovné…

…a výnimočný talent.

Milujem Bukaya Saku. Ale jeho forma sa trochu zhoršila.

Za polovicu desaťročia nezaznamenal vlastne žiadny úspech.

- Nemá najlepšie výsledky. - Nie je taký dobrý.

Veľakrát sa zranil.

Neodpovedal na otázku o Lige majstrov.

Po 22 rokoch od ich výhry

titulu Premier League je to na dosah.

Na ihrisku pre Arsenal nevidím vodcu.

Každý zápas sa očakáva gól alebo asistencia.

Bol ohromný.

Nemôžeme od neho veľa žiadať.

Všetko je na jeho pleciach.

Saka!

Som tak blízko slávy a úspechu a trofejí…

pre klub a pre krajinu.

Musím nájsť tú ďalšiu úroveň.

Thierry Henry, jeden z najlepších hráčov, ktorí kedy hrali.

Dosiahol úrovne, o ktorých stále snívam.

Má veľa snov, veľkých snov.

Ten chlapec si myslí, že do jedného sa zmestí päť životov.

TOLAMI BENSONOVÁ

BUKAYOVA SNÚBENICA

Jeho otec ho naučil,

že má byť najlepší vo všetkom, do čoho sa pustí.

Takže tlak, ktorý na seba vyvíja,

a svet a všetko, čo robí…

Nemôžem sa ani tváriť, že tomu rozumiem.

Je vlastne dosť zraniteľný.

Henry to spoznáva.

LEGENDA

Je schopný viesť s Bukayom

rozhovory, ako to nedokáže nikto iný.

HVIEZDNY CHLAPEC

Je veľmi dôležitý. Je tu už celú večnosť.

Mám pocit, že… Tak dlho, ako som tu ja.

Rozumejú si, chápu sa.

Je to ako zrkadlo.

Mohli by sa rozprávať celé hodiny.

A zakaždým je to akýsi hlboký, intenzívny zážitok.

Je to pre neho veľmi dobré.

Vediac, odkiaľ pochádzam…

vediac, čo to stálo,

„MY SME ARSENAL“

mojím snom je niečo po sebe zanechať,

vyhrať tituly,

zapísať sa do histórie.

Táto chvíľa sa už nikdy nezopakuje.

BUKAYO VŽDY HĽADAL OPORU VO SVOJICH NAJBLIŽŠÍCH

KEĎ SA BLÍŽI ROZHODUJÚCI OKAMIH JEHO KARIÉRY,

OBRACIA SA NA JEDINÉHO, KTO VIE, ČO TO VYŽADUJE.

Pozrite sa naňho.

Na koho čakáš?

- Na teba. - Naozaj?

Poznáš ryžu Jollof?

Vieš, odkiaľ je? Zo Senegalu.

Nie, nerozprávajme sa o tom.

Pochádza zo Senegalu.

- Odkiaľ to vieš? - Musíš vedieť, čo treba.

Nie, ale ako to vieš naisto?

Jollof je slovo jazyka Wolof. Wolof, tak sa hovorí v Senegale.

Áno?

- Vzdelávať… - Musíš to vedieť.

- Je to tá istá ryža, fazuľa, plantain. - Hej…

Rovnaké ako karibské jedlo.

To je tvoje obľúbené? Karibské?

Pokiaľ ide o jedlo, nič nie je lepšie

ako jedlo mojej mamy.

Vyvoláva spomienky.

- Tak to bolo. - Áno.

- Tu to máme. - Áno!

Vyrastal som s mamou. Môj otec bol iný.

Môj otec bol viac na disciplínu, ktorú potrebuješ, aby si dosiahol

úroveň, ktorú… som nikdy nečakal, že dosiahnem.

Bol v tom tvrdý.

- Hej. - A pre mňa bola chvála môjho otca

oveľa ťažšia, než hocikoho, kto sa so mnou rozprával.

Môj otec bol rovnaký. Veľmi náročný.

Každý deň na teba tlačil.

- Ale čo hovorí teraz? - Teraz?

Áno.

Ak som hral a bola tam akcia, ktorú som podľa neho mohol zvládnuť lepšie,

povie mi to. „B, bla-bla.“ Nebude hovoriť o ničom inom.

- Fakt? - „Keď si tam prišiel,

„prečo si ho neoklamal? Potom sa tam šmykne a ty zaskóruješ.“

Lebo to neznáša. Najviac nenávidí,

keď strieľam a zablokujú to.

A je to ďalšia úžasná záchrana od Donnarummu!

Sťažuje sa, keď ma veľa kopú. „Ak ťa kopne,

„musíš ho udrieť späť.“

- A ja že: „Počúvaj…“ - To nepôjde.

- Takto to nefunguje. - Možno kedysi dávno,

- ale už nie. - Takto to nefunguje. Povedal: „Áno.“

Vždy keď sa to stane, hneď myslím naňho.

Vždy som vravieval: „Moment, počkať.“

Počuj, s otcom to bolo náročné.

Ale pozri sa, kde si teraz.

Hráš za Francúzsko.

A Arsenal.

Čo bolo ťažké, bolo v podstate predtým.

Takže by si mal prijať, že ľudia od teba žiadajú viac.

Myslím si, že je to naopak. Napríklad…

Keď si sa stal hráčom Francúzska, najlepším strelcom Arsenalu,

Premier League, myslím si, že je ťažšie

udržať si to, než to dosiahnuť.

S tým tlakom a očakávaniami a…

- Áno, určite. - Alebo nesúhlasíš?

Myslím, že si mal rovnakú situáciu.

Boli tam očakávania, Francúzsko.

Áno, bolo to trochu zvláštne,

lebo v 1998 sme nemali žiadne očakávania.

Vieš, ako novinári a bývalí hráči vytvárajú zoznamy?

- Áno. - Ja som v žiadnom nebol.

- Nebol si v „možno“? - Nikto ma tam nečakal.

Bolo to trochu čudné, lebo ideš do kategórie do 17,

do 18, do 19 rokov a prechádzaš okolo štadióna.

Vravím si: „Dúfam, že zoženiem nejaké lístky.“

1998 MAJSTROVSTVÁ SVETA

Tvoje prvé majstrovstvá sveta

- a vyhrali ste? - Áno.

Hej, to je šialené.

Dopad, ktorý to malo na Francúzov.

- Áno - A vidieť ľudí, viac ako milión

„VÍŤAZNÝ OBLÚK“

ľudí na Champs-Élysées…

- Milión ľudí? - Áno, bolo to oveľa viac.

Niektorí ľudia hovorili, že naposledy to bolo na Champs-Élysées tak

kvôli oslobodeniu Paríža.

Vtedy sa zrazu pre mňa začali tie očakávania.

Lebo sa neočakávalo, že to vyhráme.

- Rozumiem, áno. - Ak vieš, čo tým myslím.

A zrazu dáš pohár späť a povieš: „Poďme vyhrať znova.“

Francúzsko nula, Senegal jeden.

A potom: „Poďme vyhrať zas.“

Taliansko je majstrom sveta.

A potom: „Poďme vyhrať zas.“

Ale Južná Afrika dnes porazila Francúzsko…

Potom už nikdy nevyhráte.

Časom sa to stáva normou, niečím normálnym,

že dosiahneš úroveň, keď si otupený voči šťastiu.

Nikdy to nie je dosť.

Vždy som niečo chcel vedieť. Nikdy predtým som sa neopýtal.

Teraz si tu so mnou mohol sedieť s dvoma majstrovstvami Európy.

Dvakrát Európy, raz sveta, áno.

- Dve finále? Majstrovstvá Európy? - Áno, dve finále.

A nemáš žiadnu výhru.

Neútočím na teba.

Len hovorím… Ako sa teraz vrátiš na turnaj

s myšlienkami: „Musíme niečo vyhrať“?

Ako tam pôjdeš, keď v hlave vieš, aké je hrať

za Anglicko a aký je tlak médií?

Ako to urobiť?

Keď si oblečieš anglický dres, už sú tam očakávania.

Chápeš? Musíte vyhrať, aj keď je to priateľský zápas.

Nemôžete vyhrať 1 : 0. Inak vás zničia.

A najmä keď sa hovorí o veciach z majstrovstiev Európy

a o tom, čo bolo naposledy, keď som kopal penaltu, nepomáha to.

Je to ťažké.

Ďalší úžasný okamih v neuveriteľnom roku.

Aké je byť vybraný do tímu Anglicka?

Keď som pristál, vypol som si letecký režim a zbadal som tú správu.

„Sme radi, že môžeme potvrdiť, že vás vybrali do národného tímu Anglicka.“

A päť minút som sa na to pozeral v šoku.

Som veľmi šťastný, viete?

Je mi cťou, že ma vybrali do Anglicka,

pretože som o tejto chvíli sníval, takže som naozaj šťastný.

Moja rodina sa veľmi teší a nedokážeme opísať, akí sme šťastní.

Gratulujeme Bukayo Saka je v TÍME EURO 2020!

Na rast mladého hráča, ak hrá na najvyššej úrovni,

„REBECCA JAMESOVÁ“

„BUKAYOVA PR MANAŽÉRKA“

je ťažké ho pripraviť, kým to neprežíva.

Keď som prvýkrát stretla Bukaya, mal asi tak 14 rokov.

Vtedy som pracovala pre Arsenal.

Všetci boli nadšení z tohto mladého talentu, ktorý bol na akadémii.

Bol to veľmi zvedavý, láskavý človek

a zdal sa byť veľmi sebavedomý a sebaistý.

Ale aj tak bol veľmi jemná, nežná ľudská bytosť.

A potom vstúpil do prvého tímu.

Je to úžasný gól od tínedžera, Bukaya Saku.

Môžete vidieť, ako publicita narastá čoraz viac.

Ľudia to ťažko pochopia, pokiaľ to neprežívajú.

Len som ho chcela chrániť

pred časťami priemyslu, ktoré sú dosť náročné.

Opäť prichádza Saka! Hviezdny chlapec ďalej žiari!

Majstrovstvá Európy sa blížili

a vedela som, že ak bude hrať dobre,

celý jeho svet sa v to leto zmení.

Toto je Kane.

Nejde len o to hrať za môj klub, ide o celú krajinu.

Toto by mohlo vyjsť Sakovi!

Prvý medzinárodný gól na seniorskej úrovni pre Bukaya Saku!

Anglicko malo šancu vyhrať majstrovstvá Európy. Ešte sme nevyhrali.