Moon Knight

Ránko, Gus, rybička s jednou plutvičkou.

Čau, mami, to som ja. Ako sa máš?

Dostal som tvoju pohľadnicu, dávam ju na akvárium.

Je fakt pekná. Gus je nahnevaný.

Stále sa ma pýta, prečo ho nikam nevezmem.

Možno raz, nie?

Viem, že by rád odtiaľ vypadol, no s jednou plutvou ťažko, nie?

Inak, mami, mám sa fajn. Celkom sa dá.

No keď ráno vstanem, stále mám pocit, ako keby ma prešiel autobus.

A keby si...

Zdravím. Stále predávate tie staré kefy a metly?

Pred mojím vchodom. Nemám s tým žiadny problém. Nazdar.

Škoda, že som ťa nezastihol.

Zajtra skúsim znova. Čauky, mňauky.

Dopekla! Počkajte!

Doriti.

Na zdravie.

STAROBYLÝ EGYPT

No pozrime sa.

Niekto si pomýlil

Veľkú pyramídu v Gíze so smetiskom.

Aj tak v nej nič nie je.

Áno. Asi nie.

Ale tamto

je niečo divné.

Pozri sa. Vidíš tento veľký kovový hák?

Strčili ho hore nosom a...

Vytiahli ním všetky orgány. Okrem srdca.

Prečo?

Verili, že potrebuješ mať srdce...

pred súdom v podsvetí

a len tí najviac hodní budú môcť vstúpiť na trstinové polia.

Veľmi ste plakali? Keď vás nevpustili na tie polia?

To nedáva zmysel. Ja nie som mŕtvy, či som?

-Stevie. -Ja...

-Čo tam zas vyvádzaš? -Prepáč, Donna. Mrzí ma to. Mám to.

Páči sa.

Neviem, koľkokrát ti to mám ešte zopakovať.

Nie si posratý sprievodca, Stevie.

Vlastne Steven. Volám sa... Steven.

Nie, ty si k ničomu,

keď nerobíš to, za čo si platený,

teda predávať deckám tieto sračky.

Jasné.

Zdravím.

-Zdravím. -Ako ide predaj cukríkov?

Vôbec netuším, čo majú spoločné s Egyptom.

Oni toto kedysi nemali, no nie? Nie.

Jedli figy a datle a...

mám tu ďalšiu skupinu, stále to platí zajtra o siedmej?

-„O siedmej?” „Zajtra?” -„Najlepší steak v meste?”

-Áno. Jasné. -Áno? Dobre.

Prepáčte. Ale...

-Čo? -Vy ma pozývate na rande?

Ste vtipný. Tak teda zajtra.

Stevie, ty prefíkaná líška. Nevedel som, že vieš flirtovať.

To ani ja.

Zadrž, nevravela steak?

Čo môže posratý vegán jesť v steak house?

Netuším, Donna. Šalát? Chlieb?

Áno, už vidím, prečo ti prikývla. Si riadna výhra.

-Vylož mi sem tie hrochy, prosím. -Hej, jasné.

Tawaret. Hrošica, bohyňa Tawaret. Donna, teraz mi napadlo.

Ráno, keď som šiel do práce, videl som tie bannery.

Preto si zase meškal do práce?

Nie. To ma mrzí.

-Bus zas išiel skôr... -Už tretíkrát

-tento týždeň si si dal na čas. -Viem.

Preto budeš zvyšok týždňa robiť inventár. Výborne.

Dobre. Rozkaz, kapitánka.

Ale nie. Chcel som ti povedať, že bannery a plagáty Eneády...

-Čoho? -Devätora.

Vieš, tej veľkej skupiny egyptských bohov.

-Tvoria ju Hórus, Oziris, Tefnut, Šu... -Prosím, prestaň.

Ak sa týmto snažíš uchádzať o post sprievodcu, stále vravím nie.

Nie. Snažím sa len... To teda nerád počujem.

Snažím sa len povedať...

A to nechcem kritizovať marketing, no majú tam veľkú chybu,

lebo tu je len sedem bohov a Eneádu tvorí deväť.

Dvoch som vyrazila za meškanie.

Počuj, ak neprestaneš trepať blbosti, zavriem ťa do sarkofágu.

A tam si mudruj faraónovi, koľko len chceš.

-Tak choď. -V poriadku.

-Bež. Nechaj to tak. -Áno. Prepáč.

Nechaj to tak. Padaj. Tak zmizni už.

Milá ako vždy.

-Čau. Dobrú noc, JB. -Dobrú noc, Scotty.

-Maj sa, kamoš. -Scotty?

Som Steven. Nie Scotty.

Tak teda zajtra.

Úprimne, ako keby moje telo chcelo vstať

a túlať sa. Ako keby muselo dať desaťtisíc krokov.

Chápeš? A ani o tom len neviem, kým sa niekde nezobudím.

Preto sa snažím v noci nespať. Čo myslíš?

Nie, máš pravdu. Teda,

ľudia asi robia aj zvláštnejšie veci, ale...

Nie? No, je to trochu zvlášt... Prepáč.

Extra pralinky pre šéfika.

Spomínaš na tú babu z práce, ktorú som spomínal?

-Zajtra ideme na rande. -Prepáč.

-Môžete nás s ním odfotiť? -Jasné?

-Ďakujem. -Ideme na rande.

Nemusel som sa ani pýtať. Neviem, ako sa to stalo.

Raz. Dva. Tri.

-Tu máte. Páči sa. -Vďaka.

-Nezabudnite na drobné. -Jasné.

Nazdar.

Každopádne, ak budem mať frajerku, jedného dňa

nemôžem byť nohou priviazaný k posteli, že nie?

To je zlé znamenie, no nie?

Vieš, čo myslím, nie? Ale vieš.

Musím niečo vymyslieť.

Dobre, ja už pôjdem.

Rád som ťa videl.

Uvidíme sa neskôr.

Tak nazdar.

Ahoj! Počúvate podcast Ako nezaspať.

Skúsme vyriešiť hlavolam.

Riešenie hlavolamov pomáha mysli nezaspať.

Nebavia vás hlavolamy? Skúste knihu.

Vďaka čítaniu je myseľ stále v pozore.

Predstavte si, že ste súčasťou príbehu.

Chceli by ste sa ocitnúť v kapitole, ktorú čítate?

DEVÄTORO

Pamätajte. Potrebujete asi päť hodín na to, aby ste boli sami sebou.

Ahoj! Počúvate podcast Ako nezaspať.

Skúsme vyriešiť hlavolam.

Riešenie hlavolamov pomáha mysli nezaspať.

Nebavia vás hlavolamy?

Trhlina medzi bohom a človekom

Skúste knihu.

Ahoj! Počúvate podcast Ako nezaspať.

Božemôj.

To bolo divné. Čo sa stalo?

Čo... Čo to bolo?

-Spi ďalej, úbožiak. -Halo?

-Nemal by si tu byť. -Hej, s tým teda súhlasím.

-Kde ste? -Odovzdaj telo Marcovi.

Čo prosím? „Telo?” Čo...

-„Odovzdaj telo?” Aké telo? -Ten idiot ho ovláda.

Zdravím.

Ahoj...

Čo to stvárate?

Nie, nie, nie!

-Čo tam stojíš? Bež. -Nie! Nie! Prosím!

Mieri do dediny.

Aký krásny deň.

Ako keby sme boli v nebi. No nie sme, pravda?

Je to temnota. Občas sa skrýva v našich srdciach.

Sme tu, aby sme na Zemi vytvorili nebo.

Kto chce byť prvý?

Si statočný muž. Ponúkaš svoju dušu za úsudok.

A chceš slúžiť bohyni skôr, než sa zobudí.

Súdim ťa v mene Ammit s malou časťou jej moci.

Toto je tvár dobrého muža.

Ďakujem.

Kto chce byť ďalší?

Prosím, Harrow. Musím to vedieť.

Volaj ma Arthur. Poď.

Prijmeš rozsudok váh, nech bude akýkoľvek?

Áno.

Je mi to ľúto.

Celý život som bola dobrá.

Verím ti.

No váhy všetko vidia. Možno niečo zlé ešte len urobíš.

Žiaľ... svet, ktorý stvoríme, už nezočíš.

Ammit sa však rozhodla.

Mrzí ma to. Nastal problém s výmenou.

Prepadli nás. Niekto zabil dvoch našich mužov.

Je stále tu?

Myslíme, že áno.

-Doriti. -Ty...

Poznám ťa.

Mňa? Zdravím...

Si žoldnier.

„Žoldnier?” Nie. Nie som žoldnier. Nie, som len predavač.

Pracujem v obchode so suvenírmi. Volám sa Steven Grant.

Snažím sa vrátiť domov. Späť do Londýna.

London? Prečo to vravím takto?

-Nuž, Steven Grant, predavač. -Áno?

-Vráť mi ten skarabeus. -Že... že čo? Dobre.

Jasné... Myslíte...

-Nič mu nedávaj. -Tu máte.

Dôrazne ťa vyzývam, aby si mi to vrátil.

Veď ja nič... Ja...

Ale no tak. Ako keby mi zamrzli prsty.

No tak, poďme... Nemôže to byť nadmorskou výškou.

Vezmite. To bolo divné. Prepáčte...

-Nech sa neopakujem. -To nebolo naschvál.

Netuším, čo sa so mnou deje.

A zase. No tak, vezmite to.

-Bože! Snažím sa zastaviť nohy. -Chyťte ho!

Nemôžem... Snažím sa zastaviť moje nohy. Chcem vám to dať.

-Počkajte! -To je dobré.

Snažím sa, kamoš. Prisahám, že to chcem vrátiť.

Mám to!

Nie. Ten idiot sa vrátil.

Prepáčte.

Bože.

Ja už teda... Ja už pôjdem, dobre? Áno.