The first 200 lines.
7. epizóda
Vrátim sa, keď to dám hore.
Doktor.
- Tu máš, utri si ruky. - Čo robíš?
Ešte si nikdy nevideli seriál o lekároch?
Lekári to robia.
Správne, ty si vlastne lekár.
Rukavice.
Áno, pán doktor.
Pacientka Kapustová Kim je pod narkózou.
Máš také dlhé prsty.
Vždy boli také.
Rukavice sú malé.
Čo máš s očami?
- Čo je s nimi? - Máš hlboké dvojité očné viečka.
Vždy boli také.
Tvoje pery...
Naozaj si nemaľuješ pery, alebo niečo podobné?
Vždy boli také.
- Tu máš, daj si ich. - Dobre.
- A čo toto? - Toto je na prvé poschodie.
- Nepodrástol si? - Výšku mám rovnakú od strednej školy.
- Aj tebe sa to stáva. - Čo? Čo sa deje?
Čo? Komu? Mne?
Už mi rozumieš, však?
Všetko vyzerá inak a je to zaujímavé a zábavné.
Nie, mne nie.
Všetko je pre mňa rovnaké.
Čo budeš teraz robiť? Naozaj si sa do mňa zamilovala.
Zbláznil si sa.
Na čo sa pozeráš?
- Som taká pekná? - Áno.
Čo je... Čo s tebou budem robiť?
Kam ideš?
Idem zniesť vajíčko.
Pri všetkých týchto husiach sa aj zo mňa môže stať hus.
Poďme spolu.
Prestaň ma sledovať.
Idem si svojou cestou.
Vedela si to, že?
Mám obavy.
Čoho sa treba báť?
Konečne si začali navzájom prejavovať city.
To preto, že mi je ľúto Sun Young.
Hoci to môže byť egoistické,
celý život vidí len Ri Hwana.
Nie je ti tých detí ľúto?
Prečo by mali niesť zodpovednosť za svojich rodičov?
Ľudia by mali byť zodpovední za svoje životy.
Dokázali to vydržať, pretože boli deti.
Iní ľudia to môžu povedať,
ale my by sme nemali.
Vieš, čo musela Sun Young prežiť.
Buď ticho. Neopováž sa povedať, že pred Haeng A.
Sun Young nikto nedá za pravdu.
Nechystáš sa fajčiť, však?
Nechcem sa s tebou biť v cudzom dome.
Ale nevydržím byť s tebou v jednej miestnosti.
Chceš ísť, alebo mám odísť ja?
Nebolo toho už dosť?
Dokonca mám na sebe tvoj obľúbený outfit.
Aj keby si mal zadok na hlave, bolo by mi to jedno.
Je pravda,
že by si v tú noc neprišla na policajnú stanicu.
Celý rok som premýšľala, ako ti to mám vrátiť.
Len som si predstavila, že si sa aj jej dotkol tak, ako si sa dotýkal mňa
a chcela som pochovať všetko, čo sa ťa týkalo.
Ale to, že som išla na policajnú stanicu, aby som ti pomohla
znamená, že teraz si pre mňa len úbohý opilec.
Povedal som, že sa budem snažiť zo všetkých síl.
Preto hovorím, že to nebude fungovať. Prečo to musíte skúšať?
Musí existovať niekto, kto ťa akceptuje takého, aký si.
- A je niekto aj pre mňa. - Povedala si, že je divný.
Povedala si, že je rozvedený a tiež chudobný.
Pre niekoho, kto, keď je opitý, zaspí kdekoľvek,
údajne rozvedený a bez peňazí musí byť úbohý.
Prečo ho vôbec ľúbiš?
Aj keď sa k sebe nevrátime, nie je pre teba ten pravý.
Ani ja to neviem a to ma privádza do šialenstva.
Najradšej by som sa znovu zamilovala do teba.
Kiežby som mohla uveriť, že sa to už nikdy nestane.
A prajem si, aby si bol šťastný bez pomoci alkoholu.
Pokiaľ ide o mňa,
milujem pekné tašky a aj opätky.
Keď sa mi ten chlap začal páčiť,
bála som sa, že sa to ľudia dozvedia.
A čo mama? Čo by povedala?
Nemyslíš, že som si to premyslela?
Preto ti hovorím, aby si sa ku mne vrátila.
Daj si aj so mnou rande.
Skonči s tými hlúposťami.
Prečo ma musíš prerušovať?
Prečo si taká zlá?
Čakal si, že poviem: "Si dobrý človek. Budem o tom premýšľať."?
Ak ti dám nádej, robí to zo mňa láskavého človeka?
Mám ťa naťahovať, aby si na mňa nikdy nezabudol?
Áno!
Tá nádej... nie je pre mňa mučením.
Je to len nádej. Tak hovorím...
Hej, to je nahnevaná dáma a vtipný muž.
Čo tým myslíš nahnevaná dáma?
Čo?
Prečo máš na sebe také úzke nohavice, keď ideme robiť kimchi?
- Už si tu. - Ahoj.
Dajte si kávu.
Povedal som ti, aby si nič nenosila.
Preto sa tvoje zápästie nehojí.
Máme len papierové poháre.
Chceš kávu čiernu?
Aj keď sú papierové, nedovolím ti to nosiť.
Ak sa vydám za Ri Hwana,
nikdy ma nenechá pracovať v kuchyni, nemyslíš?
To už neplánuješ nikdy jesť?
Prečo ju vôbec máš rád?
Tu máš, môžeš sa o to postarať?
- Prinesiem viac reďkovky. - Dobre.
Čo?
Kto je zodpovedný, ak Haeng A plače?
Ja.
- Čo ak je hladná? - Ja.
- A ak spadne? - Ja.
Vstávaj.
Prečo ti to trvalo 30 rokov?
Odteraz budem dobrý.
Kto povedal, že na mňa môžeš pozerať zhora?
Zohni sa.
- Si si tým istý? - Nenechám ju plakať ani hladovať.
Budem ju držať za ruku, aby nikdy nespadla.
Dobre.
Vystri sa.
Nepodrástol si v poslednej dobe?
Povedal som, že mám od strednej školy rovnakú výšku.
Ale tvoja mama...
Porozprávam sa s ňou.
Neboj sa príliš.
Nevonia to ako nemocnica, však?
Máme tu veľa dlhodobo chorých.
Preto je pre nás dôležité vytvoriť domácu atmosféru.
Vyzerá to tak.
Pacienti tu spolu vychádzajú dobre. Sú ako rodina.
Vnútri je naozaj svetlo, však?
Pretože veľa pacientov s Alzheimerom trpí depresiou
a hlavne pre staršie dámy...
Mimochodom, ide o vášho otca, alebo matku?
Takže počas pobytu tu nepotrebujú opatrovníka?
Nie, potrebujeme len núdzový kontakt.
O pacienta sa nebojte.
Z mojej osobnej skúsenosti sú tu väčšinou radi.
Akonáhle zabudnú na realitu,
stanú sa pokojnejšími.
Chápem.
Tí, ktorí skutočne trpia, sú členovia rodiny.
Ako môže byť ľahké sledovať, ako sa ich rodičia opäť stávajú malými deťmi?
Ale potom si na to zvyknú.
Všetko hotové.
Teta hovorí, aby si to nedával do najnižšej zásuvky. Zamrzne to.
- Dal som to do stredu. - Dobrá práca.
- Môžeš mi ich upraviť? - Páči sa ti to?
Nie, povedala som, upraviť.
Takto...
Zaborím ti ich do vlasov.
Skús to.
Alebo chceš tancovať?
- Chceš tancovať? - Prestaň.
Alebo chceš dať ruky hore?
Hurá! Kim Haeng A a Park Ri Hwan spolu chodia!
- Udriem ťa do hlavy. - Len do toho.
Pozri sa, kde sa dotkneme.
Skús to.
Prestaň.
Hurá...
Kruci.
Už to vie snáď každý.
Ste si istá, že ste v poriadku?
Už som ti povedala.
V kine by ste nemali nosiť slnečné okuliare.
To preto, aby ma ľudia nespoznali.
Nechcela som ťa obťažovať.
Mala by som byť menej ohľaduplná k ostatným.
Mimochodom, keď som spadla, vyzeralo to naozaj zle?
Nie, boli ste krásna.
Pristátie bolo nestabilné,
ale samotný kotúľ... Dávam vám 8,7 z 10.
Ty!
Na základnej škole, som bola v kotúľoch celkom dobrá.
Základná škola...
Toto kolo platíš ty.
To je Haeng A a doktor.
Som plný. Poďme.
Skryme sa!
Prečo sa skrývame?
Neurobili sme nič zlé?
Oh, ozaj.
Prečo som sa skryla?
Strýko sa ma predtým spýtal, či to poviem mame.
Dobre.
- Poviem jej to. - Nie, ja to poviem.
Bude lepšie, ak to urobím ja.
Alebo jej to povieme neskôr?
Stále sme...
No comments yet. Be the first to leave one.