Infinity Pool

Povedal si práve, že sa nenaješ

z bielopieskovej mŕtvice?

Čo?

Povedal si, že sa nenaješ

z bielopieskovej mŕtvice.

Čo to znamená? To som nepovedal.

Povedal. Možno si stále spal.

Pýtal som sa, či si dáš raňajky.

Či máme vstať a dať si raňajky.

Ale počula som ťa...

Prečo sme tu?

Nepomáha to. V poslednom čase si taký nehybný,

že ani neviem, či spíš, alebo si hore.

Hej, poď sem.

Nie. Naraňajkujme sa.

Nie, zabudni na raňajky.

Nie. Nechcem zmeškať tie švédske stoly.

Poď. Možno ešte budú omelety.

Dámy a páni.

Venujte mi, prosím, chvíľku pozornosti.

Ako niektorí viete, tu na Li Tolqe sa blíži obdobie dažďov.

Miestni obdobie pred príchodom búrok

nazývajú „Umbramaq” alebo „Zvolávanie”.

Oslavuje sa tradičnou hudbou,

hodovaním a, samozrejme, dobrou spoločnosťou.

Takže by som vás dnes chcel privítať na Umbramaq

a pomazať vás pigmentom „fet yegga”

vo farbe pobrežia,

pretože symbolizuje, že nás všetkých spája priateľstvo

a spoločne uzatvárame túto sezónu.

Ak by si niekto chcel kúpiť „ekki” masky,

majú ich v obchode so suvenírmi.

Ďakujem.

Ďakujem.

Kde to sme?

Bol to tvoj nápad, pamätáš?

Už si našiel inšpiráciu?

Ďakujem.

Vravela si, že si hladná.

Popoludní ponúkajú vyhliadkovú plavbu na ostrovy Tra-kla.

Mohli by sme tam ísť

a zarezervovať si večeru v meste.

Môžeme skúsiť tú čínsku reštauráciu.

Ďalšiu večeru v meste už asi neprežijem.

Ani jej náznak.

Je to skutočne ozajstné mesto?

Prečo by mali čínsku reštauráciu?

Je v poriadku, ak už pôjdem? Počkám ťa na pláži.

-Áno, iste. -Okej.

Doriti.

Čo sa deje?

Niekto sa predvádza.

Zrejme niekto z miestnych.

Čo chce asi povedať?

Vraví, že chce zabodnúť dlhý nôž presne sem.

A keď zomrieš, zavesí tvoje telo

na letisku, aby vystrašilo ďalších turistov.

To znie dosť extrémne.

Litolqčania sú melodramatickí ľudia.

Páčila sa mi tvoja kniha.

Pardon?

Si James Foster.

Páčila sa mi tvoja kniha.

Pardon, som neslušná?

-Nechcela som ťa zahnať do úzkych. -Nie, ďakujem. Ďakujem.

Moju knihu nečítalo veľa ľudí.

Som Gabi Bauerová.

Ja som James Foster.

Alban.

Toto je James Foster.

-Ahoj, teší ma. Alban Bauer. -Alban. Teší ma.

Zbožňujem jeho knihu Premenlivé puzdro.

Áno, spomínam si.

-Bola fantastická. -Áno.

James, nechceš s nami dnes ísť na večeru?

Už ťa pár dní vídavam v rezorte

a rada by som ťa spoznala.

Na večer máme rezerváciu v Yangs.

Áno, bola to dobrá

-skúsenosť. -Nech sa páči.

Prinesiem vám ešte niečo?

To asi bude všetko.

Tak fajn,

-dobrú chuť. -Ďakujeme.

A ohláste ma, ak vám tento zážitok budem môcť ešte viac spríjemniť.

Zaujímavý chlapík.

Áno.

V sprievodcovi je to označené ako multikultúrny gastronomický zážitok.

Rozhodne je to zážitok.

Alban, čomu sa vlastne venuješ?

Architektúre, ale už som takmer na dôchodku.

Teraz z Los Angeles vediem časopis Sklenená tabuľa.

Si Francúz?

Nie. V prvom rade Švajčiar, zo Ženevy.

Potom z Paríža, potom LA.

Ja som v prvom rade z Londýna, až potom z Paríža.

Tam sme sa stretli.

Ale nedostala som tam prácu, tak sme sa presťahovali.

A čo robíš?

Pravdaže, som herečka.

-Naozaj? -Je skvelá.

V reklamách.

-Okej. -Mám zmluvu s jednou firmou v LA.

Učia ma.

Zameriavam sa na prirodzené zlyhávanie.

Čo to znamená?

Nájsť prirodzene vyzerajúci spôsob, ako zlyhať v každej úlohe.

V každej reklame som tá, ktorá nevie žiť bez daného produktu.

Nezniesla by som ho nemať.

Okej.

-Ukáž im to. -Nie.

-Nie, mala by si. -Áno.

-Prosím. -Chcete...

-Chcete to vidieť? -Ja chcem.

Tu.

Je úžasná.

Ja len...

Ja nemôžem.

Ako by som mohla...

Je to nemožné.

-S nožom sa chlieb nedá krájať. -Nie.

-Nie. -Nedá.

Potrebujem krájač.

Áno.

-James, nepotrebuješ krájač? -Áno, potrebuješ ho.

Zjavne áno.

Každé zlyhanie vnímam ako určitú fyzickú a psychickú hádanku.

Už šesť rokov čakám na tvoju druhú knihu.

To je pravda.

Vyjde čoskoro?

Uvidíme.

Povedala som niečo zlé?

Nie, nie. Len teraz nepíše.

Nie. Pracujem na nej.

Opustila ťa múza?

No, začínam si myslieť, že nemám talent.

-Nie. -Áno.

To nehovor. Prosím.

Prišiel som sem nájsť inšpiráciu.

Do rezortu. To je dosť smiešne.

Tak čím sa teda živíš?

Učíš alebo...

Vzal si bohatú ženu.

To je dobré.

Pre umelca je dobré mať múzu, však?

-Áno. -Iste.

Čoskoro zo mňa bude charita.

Čo sa stalo?

Nič, ja len...

Nechápem, prečo to robíme.

Sotva tých ľudí poznáme.

Boli sme s nimi včera.

Vieš, ako to myslím.

Nemali by sme opustiť rezort.

Je to chudobná krajina. Viem, že to nie je ich vina,

ale je tu vysoká kriminalita a vraj sa zameriavajú na cudzincov.

Malé terapeutické prepadnutie by mi možno pomohlo s chrbtom.

No tak.

Určite je to bezpečné, ak idú aj Bauerovci.

Chodia sem každý rok.

Len sa tešíš, že máš zrazu fanklub.

Viem, že niekde musel byť.

Dobre? Je to jeden deň.

Trochu si to spestríme. Bude to zábava.

A s týmto opatrne,

lebo sa to v kufri môže rozbiť.

Ahojte!

Ahoj.

-Prišli ste. -Áno.

Ako sa máte?

Dobre.

-Spali ste dobre? -Áno.

Radi vás vidíme.

Toto je pán Thresh.

Na dnes nám požičia svoje auto.

Áno, zložme sa tam dole.

-Pomôžem ti? Áno. -Vďaka.

Nie je tu krásne?

Áno. Páni. Je tu naozaj krásne.

Zlatko, potrebuješ slnečník?

Vďaka, zlatko.

-Vezmi to víno. -Poď.

-Toto? -Áno. Vďaka.

James...

...dáš si byvoliu klobásu?

Nie, ak si dám ďalšiu klobásu, povraciam sa.

Nemôžeš sa povracať a potom si dať ďalšiu?

Podarili sa mi.

Chceš ma zabiť?

Len ťa vykrmujem na večeru.

Budeš náš posledný chod.

Keď ti z očí začne vytekať olej,

vypražím ťa s rozmarínom

a Em môže zjesť tvoje gule ako správna manželka.

Ako vieš, že som ich už nezjedla?

Pozri naňho, je príliš neposlušný.

Gab?

Dáš si byvoliu klobásu, zlatko?

Nie.

Tiež neposlušná,