Bubble Gum (Bubblegum / Poongsungeom / 풍선껌)

9. epizóda

Ako to môžem zjesť?

PONDELOK 16. NOVEMBRA 2015. DEŇ VOĽNA.

STRACH

Ešte si mi neodpovedal.

Ty

ma máš rád, nie?

Dobre, odpoviem ti.

To je to, čo chceš, však?

Vlastne

mám...

Vlastne

mám...

z teba strach. Spokojná?

Nie.

Prečo nie?

Neodpovedal si na moju otázku.

Spýtala som sa ťa, či je to kruh

a ty si odpovedal, že je červený.

Bojím sa ťa.

Nevadí?

Nedovolíš, aby sme si tlapli, pretože je to...

nežiaduca fyzická interakcia. Teraz hľadíš takýmito očami.

Hovoríš, že Suk Joon so mnou pracuje ako pes,

ale to ty ma nútiš robiť všetky druhy práce.

Nielen to, len tak si prídeš do miestnosti pre nočnú službu,

keď som bol v spodnom prádle.

Potom si prišla uprostred noci s kimchi.

A ty sa ma pýtaš, či ťa mám rád.

Čo si mám myslieť?

Úprimne povedané, bolo by zlé, keby som ťa mal rád.

Úprimne povedané, bolo by nesprávne, keby sa ti páčil niekto ako ja.

Ako sa ťa nemám báť?

Takže

ty a ja

sú na tom rovnako, však?

Áno?

Si naozaj divná.

Nevieš koľko mám rokov?

Choď sa pozrieť do zrkadla.

Pozri sa na svoju tvár.

Vytiahnite si doklady

a pozri sa koľko máš rokov.

A potom zabudni na to, čo sa dnes stalo.

Nájdi si niekoho, kto sa k tebe hodí.

Potom sa toho človeka opýtaj, či sa mu páčiš

a ak budete chcieť, začnite spolu chodiť.

Keby to bolo možné, prečo by som toto práve teraz robila?

Odkedy...

Prečo to je...

Zabudni na to.

Nič nehovor.

Na toto zabudnem.

Pôjdem.

Odkedy som ťa počula telefonovať,

bála som sa.

Láska bez strachu.

Vojna, kde sa nikto nezraní.

Biela nočná obloha.

To sú veci,

ktoré neexistujú.

Sú chvíle, keď máte pocit, že nedokážete prejsť ten okamih,

keď ste zamilovaní.

Ak si niekedy stratil svoju prvú lásku,

zhodneme sa v tom.

Deti sa zľaknú a začnú plakať,

keď vidia pohybujúce sa dinosaury.

Dinosaury však aj tak milujú a radi ich napodobňujú.

Sú veci, z ktorých nemôžeme spustiť oči ani, keď sa bojíme.

Aj keď nakoniec plačete,

aj tak sa k nemu približujete, aby ste sa ho dotkli.

Nie je láska, tiež dôvod, prečo ste hore

v takúto neskorú hodinu?

Nič také ako láska bez bolesti

v skutočnosti neexistuje.

To som ja, tvoj otec.

Dostali ste k narodeninám polievku z morských rias?

Rozumiem. V Soule sme mali toľko snehu.

A čo u vás?

Nosíš krátke rukávy?

Ako sa má mama?

Chápem.

Je ten muž...

Dobre, dobre, žiadny problém. Len sa choď hrať.

Len choď.

Ockovi len...

Chýbaš mi.

Dúfam,

že ja ti nechýbam.

Bol by problém, keby som ti chýbal.

Aká úľava.

Všetko sa podarilo.

Všetko sa podarilo...

Všetko sa podarilo...

Hovorí sa, že láska, ktorá príliš bolí,; nie je vôbec láskou.

A láska, ktorá je preč

bolí vždy.

Ale zanecháva v nás krásnu pieseň.

Keď sa láska dostane hlboko, ja už viac neexistujem

a keď sa rozlúčime, máme depresiu.

Dnes večer sa rozlúčime

s piesňou HEY „Jedno popoludnie“.

Dúfam, že nájdete lásku, ktorá vás bude utešovať.

Ďakujem, že ste s nami. Bola som...

Pracuješ takto neskoro.

Je zima, taká zima.

Haeng A...

Prepáč.

Nechoď.

Dobre?

Prepáč.

Tak.

Vždy som bol opitý ja,

nikdy nie ten, kto sa o opilca staral.

Je to ťažšie, ako som si myslel.

Ako to dokázal robiť desať rokov?

Poďme.

Nechoď.

Idem von!

Vrátim sa až ráno.

Keď ľudia čelia situáciám, ktoré nevedia zvládnuť,

zatvárajú oči.

Dúfam, že tma

všetko zakryje.

Choď preč.

Prosím chod preč.

Nech je toto všetko snom.

Joon Soo!

Dobrý deň!

Joon Soo je na donáške?

Nie,

neviem, čo robí v poslednej dobe,

ale odchádza skoro ráno a vracia sa neskoro.

Zaujímalo by ma, či je práca v rádiu taká namáhavá.

Zrejme áno.

Môžem dostať to čo vždy? Pol na pol.

Si to ty?

Ahoj!

Ako sa máš?

Prečo piješ sám?

Si v kuracej reštaurácii a ani kura si si neobjednal?

A čo ty tu, o takomto čase?

- Sadni si. - Áno.

Povedal som ti, aby si navštívil kliniku. Prečo si nešiel?

Mojou špecializáciou je zbavovať sa kocoviny.

Dal som ti svoju vizitku, však?

- Najprv si vypi. - Dobre, dobre.

Vlastne som prestal piť.

Čo ťa prinútilo urobiť niečo také?

Je to smutný príbeh o žene.

Prepáč,

že nedokážem dodržať svoj sľub.

Nebudem utekať.

- Naozaj? - Už nemôžem.

Aj ja

ťa mám rada.

Teraz otvor oči a vstaň.

Minulú noc si mal hlúpy sen,

že si ju držal v náručí.

Som rád, že to bol sen.

Keby som jej to mohol povedať.

Keby všetko

mohlo byť len sen.

Vyspal si sa?

A čo ty? Kedy si prišiel?

Prišiel som skoro.

Dnes skoro ráno.

Ideme niečo zjesť?

Uvedomil som si, že alkohol nie je veľmi rozumná vec.

Pije ho tvoje srdce,

ale bolí ťa telo.

Na vine je tvoje srdce,

ale trpí tvoja pečeň.

A všetci obviňujú len pečeň.

Hovorí sa, že je to pečeň.

- Ako sa cítiš? - Mal som len tri fľaše.

Jedna cola a tri limonády.

Dobre.

- Ja... - Ja...

Ty prvý.

Nie, ty prvý.

Nie, ja potom.

Najprv musím niečo overiť.

- Tak o čo ide? - Prepáč,

ale môžem si vziať popoludní voľno?

Ak je to len na chvíľu, zvládnem to sám.

O čo ide?

Musím byť s mamou.

Mama je...

Čo?

Má Alzheimera.

Zbláznil si sa?

V jej veku je normálne, že zabúda.

Nehovor také veci!

V žiadnom prípade nemôže mať Alzheimera.

To nedáva zmysel. Čo ty vieš?

Prečo táraš?

Šibe ti?

Dávaj pozor čo hovoríš.

Čo spravila? Neurobila nič zlé.