Eternal Yesterday (永遠の昨日)

Titulky 15.11.2022 Andrea1717

Si prechladnutý?

Si v poriadku? Nemáš nádchu?

Nerob z toho veľkú vedu.

Bolo to len kýchnutie.

Preháňaš to.

Prepáč.

Cesta do školy každé ráno,

je cestou k bočnej bráne do školy.

Hej.

Čo to znamená, Mit-chan?

Prečo si vždy po mojej lavici?

Hlavnú bránu neotvoria skôr ako okolo pol siedmej.

Koichi má každé ráno basketbalový tréning.

Preto musí byť v škole skôr.

Preto chodieva bočnou bránou.

Ja nie som v žiadnom klube.

Preto nemám ráno žiadne tréningy.

Ale vždy chodím s Koichi, do školy skôr.

Ale,

bolo by lepšie, keby deň ako je tento nikdy neprišiel.

Dážď...

Dážď...

Je veľmi chladno.

"Večný včerajšok"

1. epizóda

Oumi.

Hej, Oumi.

Ďakujem.

Na hodine som vôbec nič nepochopila.

Páni, ako som očakávala.

Je to ľahké pochopiť.

Je to úplne iné ako na hodine.

Čo?

Keby si mohol byť trochu láskavejší, mohol by si tu byť najlepší.

Nie je to tak, Sumi-chan?

Prečo sa trochu neusmeješ?

Smejem sa, keď mám chuť sa smiať.

Je tu niečo na čom by sa dalo smiať?

Bože, to vôbec nie je milé.

Nesúhlasím. Mit-chan je roztomilý.

Čo?

Ako minule na telesnej.

Práve bežal,

ale stupil si na vlastnú nohu a takmer spadol.

Zdalo sa mi to veľmi roztomilé.

Viete, úplne som stratil reč.

Mal som to natočiť.

Prepáč.

Volám sa Oumi Mitsuru.

Jediný na tejto škole, kto mi hovorí "Mit-chan"

je Koichi.

Jeden a jediný, Yamada Koichi.

Prvýkrát sme sa stretli minulú jar.

Keď o tom premýšľam,

tiež to bol daždivý deň.

V tom roku,

na tomto svete,

v tejto krajine,

nevedel som ako veľa stredoškolákov tam bolo.

Myslel som si, že pravdepodobne veľa.

Spomedzi nich,

sme náhodou Koichi a ja chodili do rovnakej školy

a do tej istej triedy.

Náhodou sa nám stretli oči.

Dalo by sa to nazvať zázrakom.

Moment.

Máš mokré vlasy.

Naozaj?

- Je to tak vidieť? - Žartuješ?

Hej, je to mokré.

Bože, aj ja som celý mokrý.

Zázrak...

neveril som, že sa to môže stať.

"Zázrak" je len slovo, ktoré zastaví premýšľanie.

Je to len výhovorka, keď už človeka unavuje myslenie.

Ale ak ho používaš často, stane sa zvykom.

Že sa mne a Koichimu stretli oči, nie je vôbec žiadna náhoda.

Stalo sa to preto, lebo som sa stále díval jeho smerom.

Páni, to je typický Sumi-chan.

Je do toho vložených veľa prianí.

Akých?

To ešte nemôžem povedať.

Dobre a čo Yamada?

Čo si dostal?

Čo som dostal?

Prečo som sa na neho stále díval.

Pretože Koichi je obľúbený chlapec.

Ta-dá.

Nie je to príliš veľké?

Je to veľké ako výkladná skriňa obchodu s okuliarmi.

To moja mama. Každé ráno robí čo môže.

Aj tak je to príliš veľa.

To všetko zješ?

Zje to všetko.

Nemyslím si, že to zvládne.

Myslím, že to nie je možné.

Prepáčte.

Ty si Oumi.

Je to tak?

A?

Môžeš ísť na chvíľkou so mnou?

Pol mesiaca potom, ako sa nám prvýkrát stretli oči,

ma Koichi požiadal, aby som išiel s ním.

Čo robíš?

Čo?

Aký šport robíš?

Tenis.

Ale skončil som.

Ja hrám basketbal.

Stále aktívne hrám.

Skončili sme?

Môžem ísť?

Počkaj.

Môžeš byť môj priateľ?

Čo je s tebou?

Dobre...

Môžeme byť priatelia?

Vieš, kamaráti.

Ale ja nepotrebujem kamaráta.

Tak potom priateľ na pár slov.

- Ani to nechcem. - Tak

tichý priateľ.

Tichý priateľ?

A

poďme sa spolu zabaviť.

Samozrejme,

môžem zostať ticho.

A čo z toho budem mať ja?

Prepáč.

Pravdepodobne nič.

Nič?

Pretože...

ti nemám čo ponúknuť.

Viem hrať basketbal, ale to pre teba nič nie je.

A nie som ani múdry ako ty.

Ty si...

Si....

Yamada, že?

Áno, ja som Yamada.

Yamada Koichi.

Aj moje meno je veľmi prosté.

Oumi znie dobre.

Oumi Mitsuru.

Je to pekné meno.

Pripomína mi more.

V mojom mene je znak, ktorý znamená more.

Znamená to "Modré more."

Je to tak?

Nakoniec som nepovedal áno ani nie.

Len som tam ticho stál.

Zdalo sa, že Koichi

to pochopil a to ticho prijal.

Najprv sme len v tichosti obedovali.

Koichiho obrovský obedár

bol vždy plný príloh.

Pravidelne v ňom boli vaječné rolky a klobásky

nakrájané na pásiky ako chápadlá chobotnice.

Je to zákon rodiny Yamada?

Krab?

Je to ako obedár pre dieťa, nie?

Ja v tom nevidím žiadny problém.

Mám dvoch mladších súrodencov.

Sestru a brata.

Môj malý brat chodí do škôlky,

preto obedár musí byť taký.