The first 200 lines.
Fleeting Lies
Prvý diel
Ahoj, Lucía.
Telmo, zlatíčko.
Nemôžeš sem ísť.
Tieto stroje sú veľmi nebezpečné.
Pozri, to si ty. Najlepšia šéfka na svete.
To je ale krásne. Ďakujem.
Čo to robí?
Riadne chladí, až ťa to páli.
Prečo to ľudia chcú?
Pretože si myslia, že potom budú krajší,
a to ich urobí šťastnejšími.
Poďme preč.
-Olivo, raňajky! -Idem!
Dám si ho do novej kancelárie. Choď po ocka, šup.
Ocko, raňajky.
Sú hotové.
Krok číslo štyri: obnov svoju podstatu.
Nevzdávaj sa svojich želaní.
Rozmaznávaj svoje vnútorné dieťa.
Krok číslo päť: od cesty k úspechu.
Riskuj!
Máš svoju záchrannú sieť, aj keď ju nevidíš.
Krok číslo šesť:
povedz nie čakaniu.
Nemáš čas nazvyš.
Nečakaj na šťastie. Uskutočni ho.
Krok číslo sed...
Prepáč, ale kto si, zástupkyňa riaditeľa, predsedníčka...
Predsedníčka tvojho klubu.
To ti pridáva 30 rokov. Počkaj...
Čo robíš?
-Ešte zeler. -Áno, prosím.
-Vďaka. -Ja...
Podarilo sa mi dokončiť prvú kapitolu.
Dnešok nemohol začať lepšie. Vedela som, že to dokážeš.
Teším sa, keď si ju prečítam.
Máš na sebe nové topánky.
-Je významný deň. -Si krásna.
-Vďaka, miláčik. -Naozaj krásna.
Pozri, čo práve prišlo.
Svadobný dar od tety Belén.
Žiadne otváranie darčekov, kým tu nie sme všetci.
Veď sme, nie?
Áno, ale ponáhľam sa po nové auto. Pred chvíľou mi volali.
-Už? -Áno.
-Nepočkáš na bonus? -Čakať?
Nečakaj na šťastie.
-Uskutočni ho. -Uskutočni ho.
Ja by som počkal na prvú výplatu, kým by som odišiel z telky.
Alebo zistil, čo si myslí vydavateľ o prvej kapitole...
Určite nie. Ver mi. Hovorili sme o tom.
Ja sa o všetko postarám a ty len píš ďalej,
a telka si môže nasrať.
Povedala si: „nasrať!
Kto to povedal? Ja? Alebo ty?
-Hej... -Čo?
Miláčik...
Nechápem, prečo mám toľko šťastia.
Zaslúžiš si to.
Obaja si to zaslúžime. Zbožňujem ťa.
Dnes večer oslavujeme, chlapci.
Ľúbim vás!
Drž sa!
Kráska!
Olivo.
Olivo!
Keď raz zdvihneš zrak od telefónu
a uvidíš svet, dostane ťa to.
Práve som pozeral video od umelca z Nového Zélandu
a písal si s režisérmi z Číny.
Tu nie je môj svet, ale celý svet.
„Tu nie je môj svet, ale celý svet.“
Ideme do školy, inak prídeme neskoro.
Všetko pripravené. Ešte faktúra a doklady.
-Skvelé. Ďakujem. -Za málo.
-Môžem? -Je vaše.
To je úžasné.
Dobré ráno, Lucía. Kam to dnes bude?
Rozpráva.
Ako dlho sa vás to nikto neopýtal?
Natalia... máš ofinu!
-Zužuje mi to tvár, ako tebe. -Vyzeráš skvelo.
Od 9:00 sú v zasadačke.
-Šampanské sa už chladí. -Ďakujem, Natalia.
Sme takí malí, že?
Je tu.
Nečakala som takéto privítanie.
To ani mi. Prečítaj si toto.
-Počkať, čo to je? -Nuž...
To je výpoveď.
To vidím, ale prečo...
-Myslela si si, že si to neuvedomím? -A čo?
Nová kryoterapeutická kabína CharmConcept
s konštrukciou a technológiou podozrivo podobnou tej našej.
Dnes ráno ju dali na trh.
Ako to urobili? Kto... To nie je možné...
Myslíte si, že som to bola ja?
Vlastne ťa súdime za priemyselnú špionáž
a požadujeme náhradu škody vo výške trhovej hodnoty.
Ricardo, to je absurdné. Nikdy by som nič také neurobila.
To som si myslel aj ja... kým som neuvidel toto.
To sú fotky z dňa,
keď som sa stretla s Adolfom v CharmConcept.
Santiago, povedz, že som len odmietla ich ponuku.
Áno, stretli sa a vedel som o tom,
ale nemôžem potvrdiť, o čom ste sa bavili.
-Prosím? -Nemôžem.
Tomu snáď neveríš, Ricardo.
Pozri, Lucía, veľmi ma to mrzí.
V spoločnosti si naozaj porástla.
Tak ako by som to mohla vyzradiť?
Ricardo, prosím ťa. Prototyp ešte nie je hotový,
pretože je chybný a mohol by byť nebezpečný.
Máš desať minút na to, aby si si zobrala veci a odišla.
Takže to z teba robí zástupcu riaditeľa, však?
Neviem, o tom sme sa ešte nebavili.
-Ako si mi to mohol spraviť? -Ja?
Nenúť nás zavolať ochranku.
Ako si mohol?
-Gratulujeme! -Nie, teraz nie.
To si bol ty.
Mal si prístup k môjmu počítaču a rovnakú dokumentáciu.
Už chápem, prečo si trval na tom, aby som išla na ten pohovor.
To ty si ma odfotil, že?
To je závažné obvinenie.
Lucía, to stačí. Santiago sa ťa zastal.
Neveril, že si nás zradila, ani ja,
tak prestaň zo seba robiť blázna.
Ricardo, tento zasraný červ predal prototyp konkurencii,
aby dostal moju prácu!
Čo to robíš, Alfonso? Pusť ma!
Pusť ma, prosím.
-Upokoj sa, Lucía. -Som pokojná.
Nemôžem tomu uveriť, ty...
Nechaj ma!
Ešte sme neskončili.
Nezastavím sa, kým pravda nevyjde na povrch.
-Ani na sekundu. -Dobre.
Kam to dnes bude, Lucía?
PRÁZDNA STRANA
Nie, mysleli si, že Jules Verne bol latinskoamerický influencer.
Vo svojej dobe naozaj bol. Predpovedal cestu na Mesiac.
Od vtedy ubehlo už 60 rokov.
A odmietam názor, že „v minulosti bolo lepšie.“
Trocha všeobecného vzdelania...
Nech si mladí ľudia nájdu vlastné odkazy bez našich predsudkov
a prirodzene sa dostanú k Vernovi alebo... klasikám.
Prepáčte, ale to je utópia, ktorú ani Platón či Thomas More...
Ktorá je moja kamera?
Milá generácia Z, ani oni nie sú influenceri.
Mám dvoch synov.
Môžu pozerať telku alebo hrať videohry, koľko chcú.
-Bez obmedzení. -Otec roka, nie?
S jednou podmienkou:
rovnaký čas musia stráviť čítaním.
A viac menej to plnia...
Basilio Barabino, optimista aj vo svojom poslednom programe.
Áno, podpísal som zmluvu s vydavateľstvom a mrzí ma,
-že musím odísť... -Nás ešte viac.
Hlavne keď si ju prečítame.
A ja keď to urobíte. Čo ak bude dobrá?
Bolo nám potešením, Basilio.
-Ďakujem vám. -Ďakujem.
Otec roka
za to, že znášam frustrovanú a pedantnú kravu, ako si ty.
Títo analfabeti sa snažia prednášať...
Telka je drvička na mozgy.
Prejdeme na konkurz?
Zlyhanie a stupidita...
A je čas na... Písmenkovú ruletu!
Bol zapnutý?
Lucía.
Basilio, konečne.
Musíme sa porozprávať.
Spravil som to, miláčik.
Povedal som im, aby si nasrali.
Len tónom hlasu?
No... nebol som diskrétny.
Niet cesty späť.
Gratulujem!
To je skvelé, miláčik. Teším sa.
Večer to oslávime, dobre?
Už musím ísť. Niekto mi volá.
Ľúbim ťa.
Kam to dnes bude, Lucía?
Zdravím, je tu Maite?
Áno, ale čaká ju operácia.
Lucía,
Lucía...
-Maite. -Lucía?
Nemôžeš tu byť!
Maite, vyhodili ma.
-Čo? -Vyhodili ma z práce.
To je nejaký vtip?
Obvinili ma z predaja prototypu kryonizátora konkurencii.
To by si nespravila.
Spravila?
Samozrejme, že nie. To Santiago, môj kolega. Viem to.
No comments yet. Be the first to leave one.