A Quiet Place Part II

DEŇ 1.

Toto sú mimoriadne správy. Stalo sa to len pred chvíľou.

Nemáme veľa informácií.

Na linke máme očitého svedka.

Rog.

…uprostred námestia o 8:52.

Keďže nemáme veľa informácií,

nevieme o zranených v budove…

Čo sa stalo?

Bomba,

aspoň myslím.

Taká tragédia.

Roger, musím…

…znelo to ako raketa, nie lietadlo.

Nastal ohlušujúci výbuch a…

Ešte vyššie?

Tím Red Sox má už dva outy.

- Prvýkrát v poradí? - Tretí.

Tretí?

- Ktorá zmena je teraz? - Piata.

Dokelu.

Máš hnusné ruky.

Ja to spravím.

Hnusné?

No páni.

Zhlboka dýchaj.

Vracia loptičku na čiaru. Poďme, Beltran!

Ide to dnu. A je to dnu!

- Aká je zmena toho zápasu? - Tretia.

Poďme!

Poďme, Henry!

Máš to!

Vrhni sa!

A je von!

Hej, ako povieš „vrhni sa“?

- „Vrhni sa“? - Zložité.

Poďme.

Loptička!

Zatiaľ dva outy proti…

Doriti.

Doriti.

Prvý strike!

To je v pohode.

To je v pohode.

Poondiate rádio.

Druhý strike!

Poď, ideme.

Priatelia, koniec zápasu.

Všetci sa poberme k autám.

- Dobre, poďme. - Molly!

- Ahojte. - Čau.

- Čo to bolo? - Neviem.

- Neviem, čo to bolo. - Odveziem deti domov, áno?

Dobre, ja parkujem na Hlavnej.

Všetci nastupovať, ideme.

Pôjdem s ocom.

Dobre, ale rovno domov. Lee?

- Si v poriadku? - Hej, v pohode. Vravel ti brat,

či sa niečo deje na základni?

Neviem o ničom. Práve volal, zavolám mu späť.

Dobre, daj mi vedieť.

Auto mám tamto.

Neboj sa.

Počkaj tu.

Ronnie, čo sa deje?

Jednotky tam práve idú. Záchranka aj hasiči.

- Kam? - Asi ku farme Walkerovcov.

Čo sa deje?

Je to v poriadku, zlatíčko.

Všetko je v poriadku, zlato.

- Mami? - Áno?

Čo sa to deje?

Božemôj!

Je to v poriadku, sme v pohode.

- To je oco! - Kde?

Mami!

Bože môj.

- Si v poriadku, zlato. - Som v poriadku.

Už je dobre, zlatko.

Som v poriadku.

Nič mi nie je.

Boli sme na Hlavnej ulici a… neviem…

Si tam?

Mami?

Otče náš, ktorý si na nebesiach,

posväť sa meno tvoje,

príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.

Chlieb náš každodenný daj nám…

To je oco!

K zemi.

Poďme.

TICHÉ MIESTO ČASŤ II

DEŇ 474.

Počkajte tu.

Idem naspäť.

Ostaň tu.

Utekajte!

Zlatko, prosím.

Tíško, zlatko, prosím.

Ja viem, prosím.

Už je dobre, zlatko.

Už je dobre.

Už je dobre.

Už je dobre.

Bež.

Skoč tam.

Nemôžete tu ostať.

Neviem, prečo ste prišli na sever, ale nemôžete tu ostať.

Na sever?

Nemám dostatok jedla ani vody. Nemám dostatok ničoho.

Ako viete, že sme išli na sever?

Neviem vám pomôcť. Neprežijete to.

Ukážte mi tvár.

Neviem vám pomôcť.

Prosím, neviem vám pomôcť.

Emmett?

Emmett.

Prosím ťa.

Dýchaj, zlato.

Ako to funguje?

Je tu skoro meter hrubý betón.

Museli by byť rovno nad nami, aby to počuli.

Čo je to? Nejaká…

Nejaká spätná väzba z mikrofónu?

Neviem, proste to funguje.

Ešte som nevidel žiadneho mŕtveho.

Ako mu je?

Je…

Neseklo mu to až do kosti.

Ale tá bandáž mu nevydrží.

Mrzí ma to.

- Čo ťa mrzí? - Tvoji chlapci.

- Myslela som… - V ten deň.

A Nora?

Pred 11 týždňami.

Bola chorá.

Vydržala to v dome, kým sa dalo,

ale tá bolesť…

Až keď začala kričať

sme museli prísť sem.

To bolo prezieravé.

Nestačilo to.

Môžem sa ťa niečo opýtať?

Keď si videl plamene

noc, čo noc…

Vedel si, že je to on?

Áno.

A nenapadlo ti niekedy prísť po nás?

Nie.

Ľudia, čo prežili…

Čo sa z nich stalo…

Nevieš, však?

Ale ja áno.

Takí ľudia nestoja za záchranu.

Čo sa deje?

- Čo sa deje? - Hudba!

- To je… - „Za morom“.

- Počul si to? - Áno.

Nie, oco by to počul.

Stále rovnaká pieseň. Hrá dookola už štyri mesiace.

Klameš!

Oco používal rádio každý deň!

- Čo hovorí? - Myslí si, že by ju počul.

Kto?

Lee.