Criminal Record

Ale naozaj. Ďakujem, že si prišla.

Fakt, s radosťou.

Hej, ale večera zadarmo neexistuje.

- Však, June? - Leo.

- Dobre? - Ja...

cestou z práce som jej to zhrnul.

Nie, znie to zaujímavo.

Dobre. Ten muž.

No, tak pokračuj.

A vraj Rioju a neuropsychiatriu netreba miešať?

Ďakujem. Je to muž, však?

Takže sa po autonehode prebral a...

Tvrdí, že si nič nepamätá.

Odvtedy, ako vstúpil do bytu, si vôbec nič nepamätá,

a potom sa zobudil v nemocnici.

A potom, budem hádať, spomenul si a ku všetkému sa priznal.

Áno, ale z toho, čo som pochopila, je to neurologicky zložité.

Takže, hipokampus...

časť mozgu, kde si ukladáme a odkiaľ berieme spomienky...

má tvar malého struku.

Struku?

Áno, fazuľa, ktorá sa po zranení zmenší,

a teda ťažšie si spomenieš.

Takže, ako si Errol spomenul

a mohol sa priznať k podrobnostiam?

Vravel som ti, že kvôli tomu nespáva.

Dobre.

Máme sklon vnímať spomienky ako spoľahlivé prvky

ako videokazety našej minulosti.

Ale presnejšie by bolo vnímať ich ako olejové maľby.

Vrátiš sa. Maľuješ na ne, vrstvu po vrstve.

Tak ako aj ostatní.

Tak... Takže ostatní ti môžu takpovediac upraviť spomienky?

Hej. Všetko som povedala vo svojom podcaste.

Trochu pritiahnuté za vlasy.

Ach, naozaj, June? Dobre.

Prečo teda niekedy neprídeš do môjho labáku?

A stavím sa, že ti heknem pamäť.

Presvedčím ťa, že sme staré kamarátky.

Možno sme si dali pusu v dome na strome u tvojej starkej.

Moja stará mama nemá dom na strome.

Určite? Čo keby som ti ukázala fotku?

Vieš, vec sa má tak, keď sa premaľuje spomienka...

ZAČIATOK TÝŽDŇA

... máš prístup len k najnovšej verzii.

Nie k originálu.

ZAČIATOK TÝŽDŇA GRATULUJEM

Poriadne zranenie

a ľudia nemajú prístup k obsahu vlastnej mysle.

Či je možné, že by niekto Errolovi do hlavy vložil falošné spomienky?

Áno. Teoreticky.

Ľahšie než si myslíš.

REGISTER TRESTOV

Má ťa rada.

Aj ja ju.

- Nie, nie. Akože „rada“. - Čože?

Si fakt stará škola.

Chápem, čo chceš povedať. Vlastne mi to celkom lichotí.

- Ja že si detektívka. - Ticho.

Hej, bola celkom ohromená. Ale má dobrý vkus.

June.

Vieš, že mi môžeš všetko povedať, však?

Vždy som na tvojej strane. Napriek tomu, ako to vyzerá.

Viem.

POČET MESTSKÝCH POLICAJTOV S PODMIENKOU STÚPA

RASTÚCA KULTÚRA KRAJNEJ PRAVICE MEDZI POLICAJTMI

VÝZVA NA VYŠETROVANIE PREPUSTENIA MESTSKÉHO POLICAJTA

OTÁZKY O SPOLUVINE NA BOJOVEJ LIGE NEUTÍCHAJÚ

Viete, trochu som o vás premýšľal.

Áno?

Aj vy ste o mne trochu... premýšľali?

- Clive. - Áno?

Môžem sa niečo spýtať?

Ale musí to byť naše malé tajomstvo.

Dobre.

Bojová liga.

Pridali ste sa do nej ako tínedžer, však? Áno?

No, chcem vám ukázať nejaké fotky

a len mi povedzte,

či bol niekto z nich niekedy členom tej organizácie.

Chápete?

Polícia.

- Čo to má byť? - Len hovorte.

Nie.

Určite?

Nie. Rozhodne nie.

Aspoň som ho tam nikdy nevidel.

A čo tento?

Alebo tento?

Tohto muža ste poznali.

Hej.

Všetci sme poznali Tonyho.

Tony Gilfoyle.

Som detektívka June Lenkerová. Kriminálka Dalston Lane.

Mohli by ste mi pomôcť so škatuľou?

Áno. Nerada ruším.

Naozaj si cením vašu pomoc, ale je to trochu zložité.

- A aj to. - Túto...

Svedok spomenul vaše meno v súvislosti

s prebiehajúcim vyšetrovaním.

Dali by ste to navrch? Musím tam dať vozík.

Viete, tvrdil,

že ste boli členom politickej organizácie.

Viete, že členstvo v politickej organizácii

je pre policajtov v službe zakázané, ale išlo o Bojovú ligu.

Neo-nacistická skupina. Tiež známa ako Pokrvná línia?

Takže, ste, alebo boli ste, členom tejto skupiny?

Dalston Lane stále vedie Roy Chambers?

Tak ho vytočím, dobre?

Povedzte mi o priznaní Errola Mathisa.

A je to tu.

Len mi to povedzte a potom zabudnem na členstvo.

Hej, počul som, že šikanujete.

Moja drahá mama vravievala,

že tí, čo šikanujú... nesmú dostať priestor.

Musíte sa im pozrieť priamo do očí a povedať im, kde si to môžu strčiť.

Viete?

Mám u riti, čo si myslíte, jasné? Zbohom.

- Hej, haló. - Čau. Počuj.

Máme problém.

Kurva. Bola tam. U Tonyho. Ide...

No tak. Kráčaj.

Šéfe, ide po nás.

Ako si do toho zapletený?

Je chorý, jasné? Zaslúži si niečo lepšie. Po tom všetkom, čo si prežil.

Kim, postarám sa o to. Fakt.

Tony nám kryl chrbát.

Myslím, že si zaslúži, aby sme konali.

Vieš, toto vždy robíte, ty aj Tony.

Vystresujete sa.

Zdravím, áno.

- Tu je. - Počul som o zatknutí.

Takže, kde je problém?

Všetko v pohode. Som tu kvôli bytu.

Malá garsónka pre priateľa. Pre chlapca, Patricka.

Na zálohu by to malo stačiť.

- Stačí zajtra? - Áno.

Mám fotky z Hegartyho minulotýždňovej návštevy.

Prišiel sem k bankomatu a tesne predtým si vybral riadny balík.

Doriti. Sonya, ty ho sleduješ?

Čoho sa tak bojíš?

- Nemôžem špehovať kolegu. - No, to ale nebráni nám, však?

A čo Tony Gilfoyle?

- Mali by sme... - Hegarty je podozrivý.

Obe to vieme. Čo znamená to šoférovanie?

Čo robím s tými peniazmi navyše? Konečne niečo máme.

Čo? Chodí do predajne kobercov?

Drogy, nie rohože, June.

Všetkému šéfuje muž menom Miras Mansur.

Sú to díleri. Vlastne veľkoobchodníci. Veľké množstvá heroínu.

A Hegarty tam chodí často.

Musím sa vrátiť do práce.

Nechceš to vidieť.

Buď ho vydierajú,

alebo má možno bokovku s drogami.

Teda, sama si to povedala, June. Je schopný všetkého.

- Hej. - Poď si po to. Poď.

- Hej, daj cukrík. - Daj.

Ideme na to.

Tá mládež. Čudný chalan.

Grc, braček.

Tvojím ústam už stačilo.

Braček, nikdy si ani nepoužil kefku.

Lebo ty voniaš po fial...

Polícia.

- Ruky nabok. - No tak.

Ruksaky dolu. Otočiť.

Čo sa deje?

Čo je toto?

- Doriti. - To nie je moje.

Len ti to leží v ruksaku, čo?

Dobre. Vy dvaja choďte.

- Poďme. - Choďte.

Jacob? Kde máme sedmičku? Jacob?

Jacob, byť tebou, odložím to.

- Čo to tu máme? - Zbalili sme ho, Harpes Lane.

Za čiaru.

- Aký prečin? - Prechovávanie s úmyslom.

Ok.

Dobre.

Meno, prosím.

Jacob Taylor.

Krok dopredu.

Napíš sem tri mená

a čísla ľudí, ktorým budeš chcieť zavolať.

Môžeš použiť svoj mobil.

Šup, šup.

Dobre.

No tak, mami.

Číslo, ktoré voláte, je nedostupné.

Skúste to neskôr, prosím.

Číslo, ktoré voláte, je nedostupné. Skúste to neskôr, prosím.

Máš ešte niekoho?

Kde mám mobil? Kde? Ježiši.

Dopekla, kde je?

- Haló. - Starká, zatkli ma.

- Čože? - Prišla by si po mňa?

Kam, zlatko? Kam?

Na policajne stanici.

Povedz mi adresu. Idem. Idem po teba.