The Night I Became an Animal (Watashi ga Kemono ni Natta Yoru / 私が獣になった夜)

To je staromódny spôsob myslenia.

Je to môj podriadený a stále mi hovorí, že ma má rád.

Mám 32. Je odo mňa mladší o osem rokov.

Medzi nami to rozhodne nie je možné.

Naozaj?

Ale aj tak...

Ja, šéf, v noci s mojím mladším podriadeným.

Sú noci, keď aj ženy konajú čisto inštinktívne.

V tú noc som sa stala zvieraťom.

NOC, KEĎ SOM SA STALA ZVIERAŤOM.

Preto som povedal, že by ste mali ísť so mnou von.

Hej, hej.

Naozaj ma neberiete vážne, však?

- Naozaj ma nepočúvate. - Áno.

ERI ​​KAWASE, 32 ROKOV

S pitím by sme mali byť opatrní. Zajtra musíte pracovať.

Som úplne v pohode.

Nezdá sa mi to v poriadku.

- Prepáčte! - Stíšte sa.

Ešte nejaké príkazy pre mňa?

Aký rozkošný idiot. Bože!

Chcel by som toho viac, prosím.

- Ako sa to volá? - Je to samozrejme pivo.

Ste tiež hlučná, viete to?

Koľko ste toho už vypili? Vôbec nie ste v poriadku.

- Tak zrušte tú objednávku. A dajte mi High Ball. - Iste.

RIKU HASUMI, 24 ROKOV

A čo vy, senior?

Objednám si neskôr.

Poznamenala som si.

Nepodľahni mu, nepodľahni mu. Nepodľahni mu!

Ale, keď je taký rozkošný. Nesmiem sa do neho zamilovať.

Ale vždy, keď zatúžim po poháriku, to on mi vždy robí spoločnosť.

Nakoniec sa nedokážem ubrániť.

Šéfka, čo si o mne myslíte?

Čo si myslíte, že som za chlapa? Lebo ja som ten dráždivý typ muža.

Ste hrozný.

Čo robíte vo voľnom čase, šéfka?

Vidím, že máte rád sójovú drť.

Moja stará mama mi to často robievala.

Aj ja vás mám rád šéfka.

To je naozaj nečakané.

Aby som bola úprimná, som šťastná, keď mi povie, že ma má rád.

Nie, nie.

- Prečo to musím opraviť ja? - Tak to opravím.

A čo toto?

- Pýtate sa, aká je moja ideálna žena? To bude moja šéfka Eri. - Nikto sa nepýtal.

Je elegantná a super.

Áno, áno, áno. Povedz niečo, Kawase.

Hasumi, viete, že som o osem rokov staršia ako vy.

Je trochu staromódne premýšľať o veciach, ako je vekový rozdiel.

Takéto vzťahy nie sú bežné.

A ako definujete „bežné“?

Nemusíte byť ku mne ohľaduplný len preto, že som vaša šéfka.

Čo? Zdá sa, že proti tejto myšlienke nie si?

Nie, nie, nie.

Vážne?

V žiadnom prípade.

"V žiadnom prípade"?

Máte záujem o Saekiho?

Čo? To čo je za náhlu otázku?

Takže ho máte rada.

Nie, ja ho tak nevnímam.

Poznám to veľmi dobre. Pretože sa na vás neustále pozerám.

Čo?

Ste ľahko čitateľná, šéfka.

Saeki je skutočne gentleman a je v pohode.

Ale pokiaľ ide o mladosť a vyhliadky do budúcnosti,

berúc do úvahy všetko, odporučil by som sám seba.

- To si trúfate povedať? - Ale to je tak.

Vždy som si myslela, že táto vaša úprimnosť je úžasná.

To preto, aby som na vás urobil dojem.

Čo, prečo je zrazu taký vážny?

Začína to byť trochu trápne.

Prečo ste stále sama?

Ak naozaj nemáte priateľa,

potom ma prosím považujte za kandidáta.

Po pravde, len som na to nemala odvahu. Veď je o osem rokov mladší.

Musím zmeniť tému.

Čo je ale dôležitejšie, vaša dnešná prezentácia bola úžasná.

Ďakujem!

Tvrdo ste pracovali, tak si pokojne objednajte čokoľvek. Dnes je to na mňa.

Vážne? Ste tak super.

Ale nie...

Ale dnes už ľudia nemusia platiť len preto, že sú starší.

- Dávam vám darček, ako vaša šéfka. - Som muž, takže zaplatím ja.

To je staromódny spôsob myslenia.

Moment, myslím, že o tomto sme sa už bavili.

Bavili?

A nie?

Myslím, že áno.

Sme takí hlúpi.

Viete, dnešná prezentácia bola rozhodne náročná.

Ale vďaka vám som mohol predniesť svoje názory.

Nie, veď som len skontrolovala vaše súbory.

S vašou perfektnou recenziou a mojou perfektnou prezentáciou,

je konečný výsledok prirodzene dobrý!

Pozrime sa na tú drzosť!

No, mám si dať na pitie niečo iné?

Čas na víno, nemyslíte?

Bingo.

Som práve pri peniazoch. Objednajme si ho.

A je to tu znovu. Skutočne namyslený, nie?

To som celý ja.

Ospravedlňte ma na chvíľu.

Samozrejme.

Vzchop sa. Nenechaj sa ním strhnúť!

Čo je? Stalo sa niečo?

Skúšali ste si objednať, ale všetko je vypredané?

Hej? Čo sa stalo?

To, čo som sa vám celý ten čas snažil povedať,

sa vás vôbec nedotklo?

Áno, dotklo. Dotklo, ale potom...

Prepáčte. Veľakrát som vám povedala,

že moje city sú rovnaké ako predtým.

Samozrejme, stále to nič nemení na tom, že mi to robí radosť.

Naozaj?

Pozrite, ak budete stále tak ľahko hovoriť "mám vás rád" alebo "choďme spolu"

bude stále ťažšie uveriť tomu, čo hovoríte.

Som taká mrcha.

Skutočne?