The Little Mermaid

„...MORSKÁ VÍLA VŠAK SLZY NEMÁ,

PRETO TRPÍ OMNOHO VIAC.“

MALÁ MORSKÁ VÍLA

Pozor!

Ešte harpúny!

Pripravte siete!

- Zabime ju, než sa dostane na palubu! - Kde je? Ukážte!

Počkaj!

Je rýchla.

- Podaj ďalšiu! - Uniká!

Usmieva sa na teba.

Netrafil som.

- Ďalšiu. - Podajte ďalšiu!

Hej!

Uhnite! Ustúpte!

Čo to robíte?

- Morská víla! - Morská víla?

Otvor oči!

Čo ste si mysleli?

Toto sú nebezpečné vody.

A je nebezpečný čas.

Dnes bude koralový spln.

Vtedy vraj morský kráľ zvolá svoje vílie dcéry,

aby vábili mužov na smrť.

- To sa vraví? - Hej.

Ani najsilnejší neodolajú ich kúzlu.

Len stará povera.

Späť do práce!

- Poďme! - Vidíte?

Čo mám vidieť, Hawkins?

Bočný vietor načechral vlny, nič viac.

- To morský kráľ. - Pomôž mi.

Najradšej by nás stiahol nadol.

- Rýchlejšie! - Zdvíham plachtu!

Lano napnuté.

Kde je princ Erik?

Na prove, pán Grimsby.

Erik!

Čo tam robíte?

Okamžite poďte sem!

Grimsby, nebojte sa toľko o mňa!

Možno som sebec,

ale nechcem hovoriť kráľovnej,

že jej syn spadol do mora rovno predo mnou.

A navyše na svoje narodeniny.

Pred nami je španielska galeóna a mieri na pevninu.

Sledujme ju do prístavu,

zistime, čo vezie na predaj.

Naša loď je plná na prasknutie.

Už sedem týždňov tu riskujeme život.

Dnes večer sa vraciame domov.

Erik.

Dávajte pozor.

Musíte byť opatrnejší.

Opatrne, Grimsby!

Moje dcéry siedmich morí,

hovorte, čo nové vo vašich moriach.

Tamika, Perla,

tak rád vás vidím.

Caspia, Indira,

srdce mi plesá, že ste všetky tu.

Mala,

Karina...

Kde je Ariel?

Sebastián?

Mal si dohliadnuť na to, aby Ariel prišla.

Snažil som sa, výsosť,

ale to dievča, ona je nemožná.

Pripomínal som jej toto stretnutie ešte dnes ráno.

Čo viac zmôže obyčajný kôrovec?

Môžeš ju ísť pohľadať.

- Áno, výsosť. - Áno.

Už plávam.

„Áno, výsosť. Už plávam, výsosť.“

Veď aké ťažké môže byť nájsť morskú vílu?

So šťastím postačí prehľadať jeden oceán.

Kde si, dieťa?

Ariel, nemáme byť tak ďaleko od paláca.

Vráťme sa.

Ako to funguje?

Poď už, Ariel. Prosím.

Šupinka, nebuď taká gupka!

Nie som gupka.

Ale už sme dosť ďaleko.

Počkaj.

Čo to je?

Túto som ešte nevidela.

Poď!

Ariel, počkaj!

Vieš, že neplávam tak rýchlo.

Len sa na to pozri!

S touto loďou asi bojovali alebo čo.

Hej, super.

A už plávajme preč.

- Berieš plutvy na plecia? - Kto, ja?

- V žiadnom prípade. - Dobre.

Tak zostaň tu a dávaj pozor, či nejde žralok.

Dobre, fajn.

Čože?

Ariel, počkaj!

Naozaj si myslíš, že sú tu žraloky?

Šupinka.

Pozri sa.

Menší trojzubec som ešte nevidela.

Som kráľ Šupinka, pán siedmich morí.

Ktovie, načo ľudia potrebujú takýto maličký.

Kvačka bude vedieť.

Tá vie všetko.

Upokoj sa.

Je to len tvoj odraz.

Pokoj.

Nič sa nestane.

Šupinka, pozor!

Šupinka!

Si v poriadku, Šupinka?

Iste.

Už som videl väčšie žraloky.

Hlavne im nesmieš ustúpiť.

Musíš im ukázať, kto...

Vráť sa, Šupinka. To je len Kvačka.

Ariel. Čau, moja, ako sa máš?

Len si chytám niečo do zobáka.

Kvačka, máme poklady.

Hej, šli sme do potopenej lode

a bolo to fakt desivé.

Ľudské veci.

No tak ukáž.

Ukáž.

Netušíš, čo to je?

Óóó.

Toto...

Toto je... Áno.

Toto je veľmi neobyčajné.

Čo? Čo je to?

To je...

To je vlasochumlič.

- Vlasochumlič. - Áno.

Ľudia si týmito maličkými onými upravujú vlasy.

Trošku to zakrútiš,

trochu šklbneš, dačo vytrhneš

a získaš umelecky príťažlivý chumáč vlasov,

po akých ľudia šalejú.

Vážne? To by som chcela vidieť.

- Nemôžeš. - Šupinka.

Vieš, že nie.

Otec ťa stále nepustí na hladinu, čo?

Nie, zakázal to.

Podľa neho sú ľudia barbari.

Nie sú až takí hrozní.

Pokiaľ nie si kokos.

Nenávidia kokosy.

Prisahám, ako nejaký chytia,

hneď ho roztrieskajú na kusy. Je to čudné.

- A čo je toto? - Ariel!

Už som prehľadal celý oceán.

Ariel!

Sebastián!

- Prepáč! - Ariel!

Čo tam hore robíš?

Márniš čas s vtákom, čo nerozozná plávanie od lietania?

Hej!

Asi si celkom zabudla, že je dnes koralový spln, však?

Ach, nie!

Ach, áno!

Stretnutie dcér kráľa Tritóna

bez jednej.

Otec ma zabije!

- Prepáč, musím ísť. - Iste.

Dobre, moja. Aj ja.

Idem na vzduch.

Len sa ponáhľaj, princezná.

Nechceš predsa meškať na ockovo stretnutie, však?

Možno sa k nim pridám.

Ale nie, aká hanba!

Drahý braček zjavne zabudol pozvať tetu Uršuľu na večierok.

Zase.

To ja by som mala robiť večierky, a nie čakať na pozvánku.

Ach, aké sme len robili oslavy, keď som žila v paláci.

A pozrite na mňa teraz, čierna ryba rodiny.

Úplne sa strácam a chradnem.

Vyhnaná a vyhostená, skoro sa idem zblázniť

v tejto tmavej pukline, kde trčím už pätnásť dlhých rokov.

Kým ocinko a jeho rozmaznané morské slečinky oslavujú koralový spln.

Ja im už dám dôvod na oslavu.

Zdá sa, že som konečne našla ockovu slabinu.

Áno.

Ryšavkin obdiv k ľuďom by mohol viesť k tomu,

na čo čakám.

Je to nezodpovedné.

Tvoje sestry sa tu ukážu len pri koralovom splne.

Čo keby sa niektorá neukázala?

Nie. Máš pravdu.

Prepáč.

Ariel za to nemôže.

Skúmali sme a naháňal nás žralok...

Žralok?

Zase ste šli k vrakom?

Sú to nebezpečné vody.

Nemusíš sa o mňa báť.

Ale ja sa bojím.