Daughter from Danang

Hej.

Hej, Jessica.

Môžeš mi poslať Jacksonov súbor? Nemám ho v mailoch.

Večer sa na to musím pozrieť.

Dobre. Vďaka. Maj sa.

Čo tu robíš?

Musíme sa porozprávať.

Nemôžeš sem len tak prísť.

Niekoľkokrát som ti volala. Ale nedvíhaš telefón.

O čo ide?

- O Nicholasa. - Stalo sa niečo?

Áno.

Hovor.

Dnes popoludní ma zavolali.

Do školy. Pred chvíľou. Za riaditeľom.

Aby mi vysvetlil, čo sa deje.

A tak som sa to dozvedela.

Nicholas skoro mesiac nebol v škole.

Čože?

Hovorím ti... Týždne to len predstieral.

- Každé ráno... - O čom to hovoríš?

- Vysvetľujem ti to. - Počkaj sekundu.

Skoro mesiac nebol v škole a ty si si to nevšimla?

Odchádzal s taškou a všetkým, čo potrebuje do školy,

akoby sa nič nedialo. Okrem toho, že tam nechodil.

- A v škole... - Oni...

Povedali mi, že mi poslali kopu mailov, ktoré som nedostala.

Čo robil? Teda, celé dni? Kam chodil?

Neviem. Netuším.

Aj tak mi už nič nehovorí.

Beth...

Prepáč, Kate sa prišla porozprávať o Nicholasovi.

Práve sme sa dozvedeli, že skoro mesiac nechodil do školy.

Nejde len o to, Peter.

Nie je na tom dobre.

Musíš sa s ním porozprávať. Ja už neviem, čo robiť.

Potrebuje ťa. Nemôžeš ho len tak opustiť.

Neopúšťam ho. Prečo to stále opakuješ?

Dobre.

Minule...

Poprosila som ho, aby...

Ani neviem o čo. Aby odniesol tanier, alebo niečo, a...

Pozrel sa na mňa

s...

Takou nenávisťou.

Myslela som, že mi...

Čo?

Desí ma.

Dobre, ja...

Zajtra z ním pôjdem. Skočím za ním večer.

Ďakujem.

Preskúmali sme ich politiku udržateľnosti

a myslíme, že získanie tejto spoločnosti bude v súlade s našou zelenou stratégiou.

Majú skvelé environmentálne, sociálne a dozorové faktory,

ktoré nám zvýšia kredit.

Myslíme si, že toto zlúčenie bude dobré pre našu aj ich povesť.

Výborne. Mám všetky informácie, ktoré potrebujem.

Zavolám Jeffreymu, či môžu dať veci do pohybu.

- Výborne. - Super.

Ďakujem.

Prosím.

Ozvem sa, keď to bude hotové, dobre?

- Ďakujem. - Výborne.

Vďaka.

Dvere sa zatvárajú.

Vďaka.

Poď, kamoš.

Ahoj.

Čo tu robíš?

Neruším ťa?

Ako sa máš?

Dobre.

Prišiel som, pretože som chcel...

Chcel som s tebou hovoriť. Máš pár minút?

Iste.

Mama mi povedala, že nechodíš do školy.

Čo sa deje?

Nič.

Viem, že to máš ťažké a že si na mňa naštvaný,

ale to nie je dôvod na to, aby sme spolu nehovorili.

Prečo nechodíš do školy?

Neviem.

Nevieš?

Nemôžeš sa rozhodnúť prestať tam chodiť.

To sa nedá.

Máš problémy?

Prečo vzdycháš?

Len tak.

Pre niečo to robíš. Povedz mi.

Nechcem o tom hovoriť.

Nemôžem ti pomôcť, ak mi nič nepovieš.

Čo si robil celé dni? Kam si chodil?

Prechádzal som sa.

Prechádzal? Sám?

Hej.

Prečo?

To mám len tak akceptovať? Veď ťa čakajú skúšky.

Uvedomuješ si, že škola uvažuje o vylúčení?

Hej.

Tvoja mama už nevie, čo robiť, vieš?

Chce ťa poslať na internátnu školu.

- To chceš? - Nie.

Tak musíš niečo urobiť. Nemôžeš takto pokračovať.

Nič nezvládam.

Prečo to hovoríš? Stalo sa niečo v škole?

Nie.

Alebo mimo školy?

Môžeme sa rozprávať. Len...

O to nejde.

Ide...

Áno?

Neviem, ako to opísať.

Vlastnými slovami.

Celý život.

Ťaží ma.

V čom sa ti nedarí?

Neviem.

Chcem, aby sa niečo zmenilo. ale neviem ako.

A preto si niekedy hovorím, že možno...

Povedz mi to.

Chcel by som bývať s tebou.

- So mnou? - Ja a mama...

Nevychádzame spolu.

Už ma nezvláda. Viem to.

A keď som tu,

mám príliš veľa temných myšlienok.

A chcem žiť s mojím malým bratom.

Hej...

Ak ma pošlete do internátnej školy, zbláznim sa.

- Jasné, že nie. - Ale áno. Stane sa to.

Mám pocit, že mi vybuchne hlava.

Poď sem.

Niekedy mám pocit, že som sa zbláznil, oci.

O čom to hovoríš?

Veď ti to vysvetľujem. Neviem, čo so mnou je.

No tak. Neboj sa, zlatko.

Vyriešime to.

Ver mi.

Dovolali ste sa Kate. Nechajte mi odkaz.

Ahoj, to som ja. Práve som s ním hovoril.

Môžeš mi zavolať? Dík.

Prečo to takto berieš?

Ako to beriem?

Môže byť v zadnej izbe.

A čo škola?

Niečo vymyslíme.

Nejaká škola ho musí zobrať uprostred školského roka, nie?

Určite áno.

Poznáš ho len dva roky.

A vidím, že...

Viem, že ho vnímaš negatívne,

po všetkom, čo sa stalo.

Keď bol menší, bol taký...

Keď som bol teraz za ním, mal...

Neviem, rany.

Rany? Ako...?

Jazvy na ruke.

Tak ma to dostalo, že...

Je to môj malý chlapček.

Hej.

Je to pravda. Máš pravdu.

Cítim sa vinný.

Nemôžem sa tváriť, že za to nie som zodpovedný.

Odišiel som, Beth.

- Odišiel som. - Nie je tvoja chyba, že mu nie je dobre.

Má ťažké obdobie.

V každom prípade, nemám na výber.

Nemôžem nad ním zlomiť palicu.

Dobre. Rozumiem.

Neboj sa. Chápem to.

A o tých jazvách by si mal hovoriť s doktorom.

Viem.

Ahoj, si pripravený?

Hej.

- Nechcel by si... - Nie, dík.

- Takže... - Áno.

A nezabudni, veď vieš, vždy sa môžeš...

Viem. Ďakujem, mami.

Kedykoľvek, pretože...

A nehovorím to preto...

Viem.

Viem, čo myslíš. Neboj sa.

Dobre.

Hej...

Zavolaj mi.

Počkaj.

- Skoro som zabudla. - Čo?

Banánový chlieb.

Ďakujem, mami.

Mám ťa rada.

Máš všetko, čo potrebuješ?

Hej, mám.

Našiel si uterák, ktorý ti tam nechala Beth?

Hej.

Dobre. Nechám ťa.

Idem do postele.

Teším sa, že si tu.

Chýbala mi tvoja spoločnosť.

A čo Beth? Nevadí jej, že som tu?

Evidentne nie, Nicholas.