Eternal Yesterday (永遠の昨日)

Titulky 20.11.2022 Andrea1717

"Večný včerajšok"

3. epizóda

Toto je leto. Je horúco. Je to úžasné.

Je perfektný deň na grilovačku.

Priniesol som skvelé mäso.

Zabudnime na autobus, poďme peši.

Aspoň vyhladneme.

Súhlasíš Mitchan?

Myslím.

Super!

Poďme najskôr k moru.

Minulé leto,

som bol čiastočne pozvaný a čiastočne ma Koichi prinútil

a tak sme skončili na stanovačke pri mori.

Bol to dvojdňový výlet.

V skutočnosti

som ísť nechcel.

Mitchan.

Poďme k moru.

Poďme k moru.

Čo máš radšej more alebo hory?

- Hory. - Hory?

Máš rád hory? Naozaj?

Ja milujem more.

Tak dnes pôjdeme aj k moru aj do hôr.

Kto vie? Možno sa ti aj more bude zdať krásne.

Nie.

Aby som bol presný,

naozaj som chcel ísť.

Ale nechcel som ísť peši.

Mám rád rybačku a grilovanie.

Zvyčajne chodievame autom, keď idem s rodinou.

Ale ísť peši je také divno pekné.

Takto vidím všetko úplne inak.

Tu máš Mitchan.

Ak nebudeš dosť piť, dostaneš úpal.

Vezmi si to.

Veľmi som sa snažil,

aby na mne nebolo vidieť, že som smädný.

Nie?

Myslím, že teraz by sme už mali vidieť more.

Stratili sme sa?

To ja som bol stratený.

Ja...

V tom čase,

som už vedel čo ku Koichimu cítim.

Mitchan.

Vyzerá na tebe dobre.

Odkedy som sa narodil,

som nikdy nechápal

svoj nezáujem o dievčatá, hlavne sexuálny.

Vždy som si myslel, že to bolo preto, lebo ma vlastne nezaujímal nikto.

Ale evidentne to tak nebolo.

Ideme správnou cestou.

Super.

Keď sme sa dostali k moru,

obloha bola pokrytá mrakmi.

Zdalo sa, že počasie

ladí k mojej nerozhodnej nálade.

More!

To je nádherný pocit!

Hej, Mitchan.

Je to skvelý pocit.

Páni! Páni!

Takže áno.

Myslím,

že som muž, ktorý miluje mužov.

A,

keď som si uvedomil, že som sa na Koichiho díval týmto spôsobom,

cítil som sa extrémne deprimovaný.

Mohol to byť pocit viny voči bezstarostnému Koichimu?

Keby zistil čo cítim,

on, u ktorého som si bol istý, že by mu to nevadilo,

zrejme by chápal práva menšín

a bol by tolerantný.

A...

Ja by som zrejme...

Prepáč Mitchan.

Nemôžem opätovať tvoje city.

Prepáč.

Hej! Mitchan.

Poď sem!

Je tu obrovská medúza.

Len z tej predstavy cítim beznádej.

Nielen, že by som mal zlomené srdce,

ale asi by som prišiel aj o najdrahšieho priateľa akého som kedy mal.

Dobre, potlačím to.

Teraz vezmi tamto vpravo. Vidíš tú hnedú vec?

Presne to.

Môžeš toto potiahnuť?

- Dobre. - Máš to?

Dobre.

Super.

Oh, myslím, že je to veľmi ľahké.

Dobre. Aké to je?

- Máš to? - Celý čas mi to išlo dobre,

- Teraz ma napadlo... - Aj v škole aj doma.

Vidíš to?

- Ale... - Je to ako trubica.

- Tu... - Tá strieborná vec.

Ako tyč.

- V trubici, ktorú som pretlačil, je diera. - V tejto otvorenej tajnej komnate,

- Strč to tam. - sme Koichi a ja mali spať v jednom stane.

Vôbec som si nebol istý.

Dobre, postavme to.

Raz, dva.

Dobre, musíme ísť naraz, inak to padne.

Je to ťažké. Máš to Mitchan?

Mám to.

Naozaj? Tak rýchlo.

Super, mám to aj ja.

Teraz druhú stranu.

Urobíme to isté aj s druhou stranou.

Pôjde to ľahko?

Páni, ako dobre sa mi podarilo založiť oheň.

Už sa na to teším.

Aj ty Mitchan?

To bude parádna grilovačka.

No, uvidíme.

Priniesol som veľa dobrých prísad.

Kapustu.

Kukuricu.

A papričky.

Aj keď ich nemám veľmi rád.

A mám tu aj huby shiitake a cibuľku.

A potom,

výberové mäso, marinované 24 hodín.

S cesnakom, cibuľou

a s čím ešte?

No, povedzme,

že je to tajný recept rodiny Yamada.

Je to veľmi chutné, len mi ver.