Knock at the Cabin

NIEKTO KLOPE NA DVERE

To nič.

Pokoj.

Ja ti neublížim.

Len sa o tebe budem chvíľu učiť.

Môže byť?

Dám ti meno Caroline podľa kamarátky v škole.

Je veľmi milá.

Ale občas v triede prdne a tvári sa, že nie.

Tak prosím, nerob to, lebo ste v pohári spolu

a nebudú ťa mať radi, ak budeš smradiť. Dobre?

Ahoj.

Nie som odtiaľto, ale chcem si nájsť nových kamarátov.

Môžeme sa chvíľku rozprávať?

Ja sa s cudzími nerozprávam.

Isteže. Nemala by si. Si múdra.

Ja chcem byť tvoj priateľ.

Tak dúfam, že si dlho nebudeme cudzí.

Ako sa voláš?

Wenling.

Ale všetci ma volajú Wen.

Veľmi ma teší, Wen.

Ja som Leonard.

Vidím, že chytáš kobylky.

Môžem ti pomôcť?

Asi áno.

Rád som v tvojom veku chytal kobylky.

Si naozaj dobrý!

Vďaka, Wen. Podáš mi pohár, prosím?

Počkaj.

Nech sa tie vnútri upokoja. Nech nespanikária.

To je ono.

Vieš to sama, alebo ťa niekto učil chytať ich?

Ocko Eric ma učil.

Ja ich študujem.

Budem sa starať o zvieratá, keď vyrastiem.

Ty voláš ocka menom?

Aby vedeli, s kým sa rozprávam.

Mám ockov Erica a Andrewa.

Ostatné deti v škole majú len jedného ocka.

Aj na Disney Channel majú len jedného.

- To ťa trápi? - Nie.

Len keď poradkyňa v škole opakuje,

aké je úžasné mať dvoch ockov.

Akosi mám pocit, že si myslí pravý opak.

Čo je?

Nič. Vôbec nič.

Koľko máš rokov, Wen?

O šesť dní osem.

Tak skoré všetko najlepšie.

Vlastne, úplnou náhodou...

pre teba niečo mám.

Videl som ju a páčila sa mi, tak som si ju nechal.

Ber ju ako skorý darček k narodeninám.

Ak sa ti nepáči, môžeme sa s ňou zahrať hru.

Akú hru?

Budeme striedavo trhať lístky a pýtať sa,

a tak sa lepšie spoznáme.

Budeme lepší kamoši.

Dobre.

Aký máš obľúbený film?

Doručovacia služba čarodejnice Kiki.

Ten som nevidel. Pozriem si ho.

Teraz ty.

Prečo si tu?

Leonard?

Prečo som tu?

Aby som sa spriatelil s tebou...

a s tvojimi ockami.

Možno chytil trochu viac kobyliek.

Odkiaľ máš tú jazvičku na ústach?

Prepáč mi, Wen.

To som sa nemal pýtať.

To je príliš osobné aj na túto hru.

To nič. Keď som sa narodila, mala som rozlomenú peru.

Podľa ockov ju opravovalo veľa doktorov.

Nemám jazvu ako ty,

ale keby si videla do mňa,

videla by si moje zlomené srdce.

Prečo je zlomené?

Preto, čo dnes musím urobiť.

Čo musíš urobiť?

To sú tvoji kamoši?

Ty si moja kamoška.

Čokoľvek sa stane, to si pamätaj.

Tí ďalší sú skôr ľudia...

s ktorými pracujem.

My štyria máme veľmi dôležitú úlohu.

Vlastne...

možno najdôležitejšia úlohu v dejinách sveta.

Nejde o teba, Wen.

Ani tvojich ockov.

Jasné?

Neurobili ste nič zlé, ale vy traja musíte spraviť pár ťažkých rozhodnutí.

Hrozných rozhodnutí.

A celým zlomeným srdcom si želám, aby ste nemuseli.

Wen!

Ockovia nás nebudú chcieť vpustiť.

Musíš im povedať, že musia.

Inak si budeme musieť nájsť cestu dovnútra. Rozumieš?

Wen, povedz, že rozumieš!

VITAJTE UŽITE SI POBYT!

KTO VYMYSLEL ŠACHY? PRVÁ FARBA? PREČO ŠKOLSKÉ AUTOBUSY NEMAJÚ PÁSY?

- Nie zlé. - Ten syr je dobrý.

Vidíš? Máš dôkaz, tu je. Nemusíš ju kontrolovať.

Ihneď musíte dnu.

Sú tu cudzinci a chcú dnu a sú desiví!

- Hou, spomaľ. - Rýchlo, hneď!

- Okej, idem. Bože, dobre. - Ideme dovnútra.

- Rýchlo! - Čo sa deje?

- Pokoj. To nič. - Povedz, čo sa...

Čo je?

To nič. Počuj, zlatko. Čo sa stalo?

Čo ťa vystrašilo?

Boli tam štyria.

Ten veľký sa volá Leonard.

Vraví, že im musíme pomôcť.

Vraj majú najdôležitejšiu úlohu v dejinách sveta.

- Svedkovia Jehovovi? - Super.

Majú také zbrane!

Zdravím vás.

Som Leonard a som tu so spoločníkmi.

Otvoríte dvere, prosím?

Ten chlap je fakt obrovský.

Čo urobíme?

Ja neviem.

Slušne povieme, aby odišli?

Ahoj. Zdravím, Leonard.

- My... - To je ocko Andrew či ocko Eric?

Vašu krásnu dcérku Wen už poznám.

Je rozumná a milá, mali by ste byť veľmi hrdí.

Ja som Eric.

Môžeme vám s niečím pomôcť?

Môžete.

Neotvoríte dvere? Ľahšie sa porozprávame tvárou v tvár.

Pošlite ich preč! Prosím, nech idú preč!

- Wen, prosím. - Nečakali sme návštevu.

Nechcem byť hrubý, ale chceme byť sami.

Chápem. A mrzí ma, že vás ruším na dovolenke.

Hlavne na takomto prekrásnom mieste.

- Nech odídu! - Wen.

Vedzte, nie je to ľahké ani pre nás.

Pri tomto jazere sme ešte neboli.

My štyria sme nevedeli, že stretneme takých milých ľudí.

Kto je ešte s vami?

Aj Sabrina, Adriane a Redmond.

Sme tu, lebo sa snažíme zachrániť... naozaj veľa ľudí.

Na to potrebujeme vašu pomoc.

Bez vás nič nezmôžeme.

Takto cez dvere

je ťažký rozhovor takmer nemožný.

Čo?

Tá žena drží niečo ako

krompáč s reťazou a hlavou kladiva na konci!

Ja zavolám políciu.

To snáď nie, žiadny tón.

Čo?

Kontroloval som ho po príchode. Došla batéria?

To nie, nevytáča.

Ako som povedal, musíme sa porozprávať.

Nemáme na výber.

Tak potom ani my! Zavoláme políciu!

Hej... My vieme, že nemôžete.

Ani naše telefóny tu nemajú signál.

A prepáčte, museli sme prerezať linku.

Wen. Wen, Wen. Daj mi ten telefón.

Nechceme na vás tlačiť, ale nemáme veľa času.

Prosím, otvorte dvere, nech sa môžeme ozaj rozprávať.

- Ak sa chcete rozprávať... - Wen!

...prečo máte tie hrozné zbrane?

To nie sú zbrane, Wen.

To sú nástroje.

Otvorte tie sprosté dvere! Aj tak vojdeme dnu.

To nie! Ja mám zbraň!

- Máš ju tu? - Áno a nie.

Je v trezore vzadu v aute.

Klame.

Ukáž, čo máš, ocko Andrew! Radi sa pozrieme.

Uvidíš, keď ti namierim na hlavu, ty sráč!

Čo stváraš? Nepomáhaš.

- Desíš ho. - Čo?

Prepáčte.

Redmond je nedočkavý a vášnivý, ako my všetci.

Dávam vám poslednú šancu otvoriť dvere.

Vlámu sa dnu!

Andrew, chytaj!

Výborne, Wen. Pokračuj!

Potlač.

Dobre.

Ocko Andrew!

Mám ťa, zlatko.

Sú v suteréne.

Jeden je vzadu. Jeden dolu.

Skúsme dobehnúť k autu.

Mám kľúče.

Nemusí to byť takto.

Dostaň Wen preč.

Eric!

- Pomôžem mu. Počkaj... - Nedotýkaj sa ho!

Som sestra! Je zranený!