TÁR

CINEMART uvádza

kedy dnes ráno vstala

nebola som s ňou, S bola

naša malá vstáva skoro, však

trápi sa

ha! takže má svedomie

možno

takže ju stále ľúbiš

Môžeme?

Nie… Nevšímajte si mikrofón.

Áno, ako keby tam nebol.

Spievajte, akoby tam nebol.

- Pripravená? - Áno.

Poďme.

Keďže ste tu, poznáte nášho hosťa.

Patrí k najvýznamnejším osobnostiam hudby v súčasnosti.

Lydia Tár má mnoho titulov.

Diplomovaná klaviristka z Curtisovho inštitútu,

štipendistka z Harvardu.

Má PhD z muzikológie z Viedenskej univerzity,

špecializáciu na hudbu prírodných národov

údolia Ucayali na východe Peru,

kde žila päť rokov medzi príslušníkmi národa Shipibo-Konibo.

Kariéru dirigentky začala

v Clevelandskom orchestri

z takzvanej „Veľkej päťky“ amerických orchestrov.

Nasledovali významné pozície,

napríklad vo Filadelfskom orchestri,

Chicagskom symfonickom orchestri,

Bostonskom symfonickom orchestri,

až prišla sem,

do Newyorskej filharmónie.

S filharmóniou zorganizovala

koncerty pre utečencov v Zaatari,

na ktoré prišlo vyše 75 000 divákov.

Vie sa o nej, že zadáva zákazky na nové skladby

súčasným skladateľkám ako

Jennifer Higdonová, Caroline Shawová,

Julia Wolfová a Hildur Guðnadóttir.

A ich diela potom uvádza na koncertoch

spolu s klasickými autormi.

Ako sa sama vyjadrila:

„Takto skladatelia vstupujú do rozhovoru.

A ten nie je vždy zdvorilý.“

Lydia Tár skladá hudbu pre divadlo a filmy.

Patrí medzi pätnásť takzvaných EGOTov,

teda držiteľov štyroch najvýznamnejších

cien zábavného priemyslu:

Emmy, Grammy,

Oscar a Tony.

Určite tušíte, že je to veľmi krátky a prestížny zoznam

s menami ako Richard Rodgers, Audrey Hepburn, Andrew Lloyd Webber

a, samozrejme,

Mel Brooks.

V roku 2010 spolu s Eliotom Kaplanom

založila Dirigentský štipendijný program Accordion,

ktorý podporuje pracovné príležitosti

pre dirigentky

a sprostredkúva im angažmány vo významných svetových orchestroch.

V roku 2013 si Berlínsky orchester zvolil Tár za hlavnú dirigentku

po Andrisovi Davisovi.

A odvtedy tam pôsobí.

Tár má, ako jej mentor Leonard Bernstein, rada Mahlera,

ktorého deväť symfónií nahrala počas pôsobenia vo Veľkej päťke.

No až doteraz sa jej nepodarilo zavŕšiť celý „cyklus“

len s jedným orchestrom.

Pod jej vedením nahrala Berlínska filharmónia osem Mahlerových symfónií

a poslednú, veľkú Symfóniu číslo 5 si nechali na koniec.

Pre pandémiu sa vystúpenie

naplánované na minulý rok muselo zrušiť.

Ale počul som, že Mahlerova Piata sa nahráva budúci mesiac,

čím sa zavŕši cyklus, a vyjde v kolekcii

od Deutsche Grammophon práve na Mahlerove narodeniny.

A akoby to nestačilo, jej nová kniha TÁR o TÁR

vyjde pod vydavateľskou značkou Nan Talese v Doubleday

akurát pred Vianocami, dokonalý darček do pančuchy,

najmä ak máte fakt veľké pančuchy.

V mene New Yorkera vás vítam. Vďaka, že ste prišli, maestro.

Ďakujem, Adam.

Lydia, neušlo mi...

Ako ste sa vrteli, keď som čítal váš medailón.

Zabudol som uviesť niektorý úžasný projekt?

Alebo ste v rozpakoch

z tej pestrej škály svojich úspechov?

V dnešnom svete je „pestrý“ priam nadávka.

Žijeme v dobe špecializácií.

Ak sa venujete viacerým veciam, pozerajú na vás cez prsty.

- Umelcov si zaškatuľkujú. - A dosť agresívne.

Myslíte si, že v oblasti klasickej hudby

sa raz prestanú umelci deliť podľa pohlavia?

Asi sa nepýtate správnej osoby, lebo ja nečítam recenzie.

- Nikdy? - Nie.

Čudné, že niekomu vôbec napadlo

nahradiť „maestro“ ženským „maestra“.

Znie to smiešne ako „vodička“ či „lekárnička“.

Chápem.

Ale čo sa týka predsudkov na základe rodu,

nemôžem sa sťažovať.

A nemali by sa ani Marin Alsopová, JoAnn Fallettová,

Laurence Equilbeyová, Nathalie Stutzmannová.

Pred nami už bolo toľko neuveriteľných žien.

Žien, ktoré to odmakali za nás.

Fascinujúce. Môžete…Kto napríklad?

Isteže. Predovšetkým Nadia Boulangerová.

To je šťastný príklad.

Nešťastný by bola Antonia Bricová,

ktorá bola neskutočná dirigentka,

ale odstavili ju v neatraktívnom postavení

„hosťujúcej dirigentky“, v akejsi druhej triede.

Druhej…Nikdy nedirigovala veľký orchester?

Ale áno, viedla Berlínsku filharmóniu aj Met,

ale opäť len ako hosťujúca dirigentka.

Chcem povedať, že v tých časoch... šlo o otázku rodu.

Našťastie sa časy zmenili a obrat v myslení

možno ešte nie je úplný, ale deje sa.

Isteže, ale nie je bezbolestný.

Lydia, mohli by sme si niečo vysvetliť?

Ľudia asi zväčša považujú dirigenta

za akýsi ľudský metronóm.

Iste, to je sčasti pravda.

- Áno, ale... - Ale udržať rytmus nie je hračka.

- Ale to asi nie je všetko. - Tiež dúfam, že nie.

Ale rytmus je dôležitý.

Rytmus – čas – je základná zložka interpretácie.

Bezo mňa nemôžete začať.

Ja spustím hodiny.

Moja ľavá ruka tvaruje, ale pravá, druhá ruka

udáva čas a posúva ho dopredu.

Na rozdiel od hodín moja druhá ruka občas zastane,

čo znamená, že zastal čas.

Ale zdá sa, že ja, tak ako vy,

reagujem na orchester v reálnom čase,

rozhodujem o momente, kedy znova spustiť či vynulovať hodiny,

či úplne sa na čas vykašlať.

V skutočnosti od začiatku viem,

aký je presný čas

a kedy presne vy a ja dorazíme spolu do cieľa.

Ku skutočným objavom pre mňa dochádza na skúške.

Nikdy počas predstavenia.

Viem, že je to ťažká otázka, ale skúste menovať

jednu vec, ktorú vám dal Bernstein.

Kavana.

Toto hebrejské slovo znamená pozornosť k významu či zámeru.

Aké priority má skladateľ, aké vy,

a ako sa dopĺňajú?

Takže kavana .

Publiku zrejme pripomenie meno istého nechvalne známeho sudcu.

Áno, asi áno.

Správne predpokladám že dirigent nie je odjakživa

v klasickej hudbe prítomný?

Správne.

Kdesi som čítal, že túto funkciu pôvodne plnili prvé husle.

Áno, prvý huslista, bez ohľadu na záujem či zručnosti.

Kedy sa to zmenilo, kto to zmenil?

Francúzsky skladateľ Jean-Baptiste Lully

vraj používal hrubú a vážne špicatú palicu,

udieral ňou do zeme a udával tempo.

Hudobníci zrejme neboli nadšení.

Táto technika sa skončila počas koncertu,

keď sa Lully tou palicou bodol do nohy a zomrel.

Áno, na gangrénu.

Ale...

Ale dirigent

začal byť dôležitý, keď sa telesá rozrástli.

A opäť sa vraciame k Beethovenovi.

Toto sa nezačína osminovou notou.

Prvá doba je tichá, však?

Takže niekto musel spustiť hodiny.

Niekto musel zdvihnúť vlajku

a zaveliť „za mnou“, chápete?

A keď to zavelil Lenny,

viedol orchester na neobyčajnú, radostnú cestu.

Lebo rozumel hudbe, najmä Mahlerovi,

lepšie než ostatní.

A často sa pohrával s formou.

Chcel, aby mal orchester pocit, že takú hudbu

ešte nevidel, nepočul ani nehral.

Takže robil radikálne veci,

napríklad ignoroval tempo primo alebo zakončil frázu molto ritardando ,

hoci nemala takú dynamiku.

Preháňal to?

Nie, vôbec nie.

Tešil sa zo svojho objavu.

Vy ste nám povedali, že objavujete počas skúšok.

Kedy sa pre vás začne tento proces?

Začíname v pondelok.

Takže hneď?

Pri tejto skladbe skutočne

musíme hádať, o čo Mahlerovi šlo.

Pri ďalších symfóniách o tom vieme celkom dosť.

Tak veľmi ho inšpirovala Rückertova poézia,

že celé roky zhudobňoval iba jeho diela.

Ale toto sa s Piatou symfóniou mení.

Jeho Piata je záhada.

Jediný záchytný bod nájdeme na obale rukopisu.

Áno, venovanie jeho novomanželke Alme.

Takže pri práci s Mahlerom na Piatej symfónii ,

musíte predovšetkým pochopiť

jeho zložité manželstvo.

A vy toto manželstvo interpretujete inak