Silo

Doriti.

…VEDIEŤ PRAVDU, OTOČTE MISKU NAOPAK

TOTO SPÁĽTE

- Ahoj. Konečne idem domov. - Ahoj.

Len som ťa chcela skontrolovať.

- Dnes si mala veľký deň. - To áno.

- Všetko v poriadku? - Áno.

Na zasadnutí si si počínala dobre.

Je to začiatok niečoho jedinečného.

Cítim tu dym.

Nechutila mi polievka, ohriala som si pizzu.

Dobre, no…

- Dobrú. - Dobrú.

Samotný odkaz nie je dôvodom na obavy.

Obavy vyvoláva to, že sa ti o tom rozhodla klamať.

Lieky dokážu vymazať iba to, čo bolo,

no ak nebude veriť novému príbehu,

to je už iný problém.

A ty, Camille, si rozprávačka príbehu, ktorému musí uveriť.

Nerozumiem, prečo to trvá tak dlho.

Povedali ste mesiac, najviac dva.

Máme 352 rokov dát,

ktoré potvrdzujú účinnosť protokolu.

Väčšinou.

Ak je správne implementovaný.

Šesť síl úspešne prešlo úplným resetom, vrátane toho vášho pred 140 rokmi.

A v priebehu boli zameraní aj jednotlivci.

Vnímame tvoju frustráciu.

Hoci bol protokol zväčša účinný,

objavili sa aj výnimky.

Odchýlky ako Juliette Nicholsová, ktoré si vyžadovali rozšírené opatrenie.

A ty, Camille, pracuješ s takou odchýlkou.

Už sa cítim oveľa lepšie.

Podľa jej sna spomienka na jej návrat

pretrváva v jej podvedomí.

Ďalšie dva týždne sa drž lekárskeho protokolu.

Posilni Nicholsovej ochranu a viac sa ju snaž presvedčiť,

že si jej najdôveryhodnejším spojencom.

Za Cartersvillom, 50 kilometrov.

Parádny výhľad na západ slnka nad Pine Mountain.

Áno, mali sme kone, kačky a kozy.

A dvoch buldogov.

Najzúrivejšie psy, aké Boh zoslal na zem.

Jediné, čo robili, bolo, že nás naháňali od brány

až k domu, keď sme vystúpili z autobusu.

Keď som ti spomenul, že ma vybrali za univerzitného maskota tímu Buldogov…

Nič si z toho nerob.

Čo?

No, tak si sa smiala…

až ti cvrklo.

Asi som nebola najlepšia sestra.

Mama sa volala Grace.

Otec…

William.

Prosím, mrzí…

Mrzí ma to, Donald, ja len…

neviem, čo povedať.

Nie.

Nie, neospravedlňuj sa. Mňa to mrzí.

Doriti.

V poriadku?

Väčšinou nenadávam neživým predmetom.

Sú aj horšie veci na vybitie hnevu.

A ten kávovar si o to koleduje už mesiace.

To nevadí.

Netrápte sa.

Všetko v poriadku?

Áno. Mám tu sestru.

Teda, je tu jej telo.

Sedím pri niekom, s kým som hovoril každý deň posledné

tri desaťročia, a ona sa na mňa pozerá ako na nejakého šoféra Uberu.

Ste Daniel.

Čakám na vás. Som Victor Crnkovich.

Som Charlottin lekár.

- Zdravím. - Dobrý deň.

Rád vás spoznávam.

Musím povedať, že ja som dôvod, prečo si vás nepamätá.

PODĽA SÉRIE SILO OD H. HOWEYHO

Tie lieky

fungujú ako padací most medzi ňou a jej pamäťou.

Akási ochranná medzera medzi horným a dolným poschodím.

Ak sa užívajú pridlho, most permanentne ostane zdvihnutý

a pamäť sa jej už nevráti.

Ale keď bude silnejšia, lieky odstavíme,

spustíme most, prejde ním a vyberie si,

doslova si vyberie,

na čo si chce spomenúť a čo nechať v zabudnutí.

Stratil som vás pri tom padacom moste?

Nie.

Neviem. Áno…

Tento rozhovor som nemal na zozname vecí,

ktoré sa dnes snažím pochopiť.

Keď sa padací most spustí, ako jej vrátite spomienky?

Povieme jej jej príbeh. Dokola.

Jej príbeh?

Dobre.

Prečo svetu vládnu ľudia, a nie opice?

Neviem.

Protistojný palec.

Motorická kontrola.

- Väčší mozog. Menej chlpov. - Dobre.

Skúsme toto. Čo robíte celý deň?

Momentálne? Volám cudzím ľuďom a prosím ich o peniaze.

Presne. Ozývate sa ľuďom a rozprávate im príbeh.

Zoberiete dáta a prisúdite im význam.

To robíme, takí sme. Sme rozprávači príbehov, tvorcovia významu.

Naša jediná superschopnosť. Vy, ja, Charlotte,

sme len súbor príbehov, ktoré sme si narozprávali.

Pamäť predstavuje náš vnútorný životopis.

Informácie, ktorým sme dodali význam, aby nám pomohli pochopiť, kým sme.

Tie lieky vymazali Charlottinu knihu.

Jasné? Ako som povedal,

odstavíme lieky a vyrozprávaním jej príbehu

jej vrátite spomienku po spomienke.

Spomienku po spomienke?

Spomienku po spomienke. Milujúca sestra,

výborná letkyňa námorníctva.

Poviete jej aj o misii do Iránu, no teraz máte na výber.

Daniel, máte šancu neochromiť ju celou pravdou.

Traumou z toho, čo sa stalo jej letke. Môže na to vďaka vám zabudnúť.

Môžem jej povedať lož?

Uverila by jej?

Prečo by ste klamali?

Má o mne pár mienok, na ktoré by mohla zabudnúť.

Vlastne by ste mohli povedať lož.

Zabralo by to veľa času a úsilia.

Skutočné spomienky ožívajú rýchlejšie, lebo tam už raz boli, len ich nevidí.

Na prinavrátenie spomienok potrebujete staré predmety.

Veď viete, z jej života, z detstva.

Spomienky nie sú len v mozgu, ale aj v tele.

Sú v…

Sú v pachoch minulosti a vo význame,

ktorý sme objektom pripisovali ako deti.

Používame ich ako skratky na aktivovanie nervových dráh.

Rodičia nám umreli, keď sme boli malí.

Nasťahovali sme sa k tete.

Nemáme veľa vecí z detstva.

Mrzí ma to, ale medzi nulami a jednotkami je ešte niečo.

Nie sú to iba neuróny a axóny, je tam aj niečo ďalšie.

Niečo záhadné ako…

ako duša.

A tú nemôžem ovládať ja ani nikto iný.

Preto to niekedy, možno v desiatich percentách, nefunguje.

Reaguje však dobre, preto máte dôvod dúfať.

Dobre? Dobre.

PAKT

Prepáčte, šéfe. Je tu jedna žena.

Vyplnil som bežnú správu o nezvestnej osobe, no neodíde, kým vás neuvidí.

Nie je to bežná správa o nezvestnej.

Ako sa tá osoba volá?

Orla Kentová.

Je to moja sestra.

Je tieň vedúcej Zásobárne?

Včera som ju videl na zasadnutí rady.

Hovoril som s ňou.

- Je nezvestná? - Každý večer príde

po práci za mnou.

Včera neprišla.

Možno šla domov a zaspala.

Nie, poslala by odkaz.

Moji rodičia sú starí. Boja sa. Tak to u nás chodí.

Už od detstva.

Žiadne nevysvetlené absencie, žiadny priestor na obavy.

Pozrite, viem, že máte plné ruky iných vecí,

ktoré sú dôležitejšie pre každého v sile, ale niečo sa deje.

Cítim to v kostiach.

Klamala som rodičom.

Povedala som, že u mňa Orla prespala.

Dnes im nedokážem znova klamať.

Dobre.

Dobre.

SPRÁVA CARLA MCLAINOVÁ, ZÁSOBÁREŇ

Ďakujem.

POTREBUJEM SPRÁVU O ORLE KENTOVEJ.

MUSÍ KONTAKTOVAŤ SESTRU.

Je to ako z Frankensteina.

Crnkovich?

Nie, ja.

Žiada ma…

neviem, aby som vzal nákupný košík do jej mozgu

a niečo si vybral, prerobil jej dušu.

No…

Teda, kto sme, ak nie súhrn našich spomienok, no nie?

Asi áno.

Napadlo mi, že za ňou zájdem, ak ti to nevadí.

Nebola som v armáde, takže sladkosť a časopisy pre veteránku

bude to najmenej, čo môžem urobiť.

Iste.

Daniel.

- Ahoj. - Helen.

- Ahoj. - Ahoj.

Poznáš Annu Thurmanovú?

Helen Drewová.

Oficiálne nie…

Vraj sú argumenty vašej mamy nepriestrelné,

odkedy vás zapojila, takže…

S Helen sme vlastne náhodne skončili na rande.

Nebolo to rande.

Dopočula som sa u teba v kancelárii o sestre.

- Chcela som povedať, že ma to mrzí. - Vďaka.