Dickinson

Emily Dickinsonová sa narodila v roku 1830 v Amherste, v Massachusetts.

Celý život prežila v dome svojho otca.

Ku koncu života takmer nevychádzala z izby.

Okrem niekoľkých anonymných veršov jej tvorba nebola publikovaná.

Básne objavili až po jej smrti.

Najzvláštnejšie a najúžasnejšie básne, aké boli kedy napísané.

V slúžkinej truhlici ich našli takmer dvetisíc.

Ehm...

- Emily! -

- Emily, vstávaj! -

Ach!

Musíš ísť po vodu!

Sú štyri hodiny ráno, Lavinia.

Píšem.

Mama hovorí, že musíš. Ja som bola včera.

Prečo nejde Austin?

Austin je chlapec.

To je taká kravina.

DICKINSONOVÁ

NEŠLA SOM PO ŇU

Nešla som po ňu, ale smrť...

Nešla...

Tú vodu sme potrebovali pred hodinou.

Kde si bola?

Ach, Emily, tie vedrá sú poloprázdne.

Všetko sa ti vylialo.

Si úplne nanič. Nanič.

Prečo nemáme slúžku?

Len cez moju mŕtvolu.

Máme šesť koní, mama. Máme aj na slúžku.

Tu máš, Vinnie. Kvietok.

Pre mňa?

Keď si ma tvoj otec vzal,

povedala som, že si berie najlepšiu gazdinú v okrese.

Nie, v celom Novom Anglicku.

Radšej si zoderiem ruky, než by som mala mať slúžku.

A vás dve vychovávam, aby ste boli ako ja.

Ja nechcem...

Raz z teba bude dobrá gazdiná, Emily Dickinsonová.

Teraz sa choď obliecť.

Príde sem ďalší džentlmen.

Ďalší?

Mami, nie!

Tento by mohol byť tvoj manžel.

Aké romantické.

Neskúšaj tie svoje kúsky ako minule.

Priniesla som mu dar.

Chudákovi si do lona hodila mŕtvu myš.

Áno.

Ako mačka.

Ty nie si mačka, Emily.

Nie.

Bohužiaľ, som žena.

Koláče sú pre nápadníka.

Ja prečo nemám nápadníkov?

Lebo sa ťa nesnažím vydať. Domáce práce ti idú.

Viem nosiť vodu, tak zomriem ako stará panna?

Život nie je spravodlivý.

Ahoj.

Emily, prestaň.

Ahoj, Emily.

Ale no tak.

George.

Ahoj.

S mojou dcérou sa už poznáte?

Mami, to je George. Austinov kamarát.

Sme spolu neustále.

Práve som Georgovi hovorila... -

aká z teba bude skvelá manželka.

Ako poctivo a pedantne si plníš povinnosti.

Áno, fakt stojím za to.

Seď ako dáma.

George, môžeme sa porozprávať vonku?

- Jasné. - Skvelé.

Ideme na verandu. Nešpehuj nás.

Dobre.

Vieš, že sa za teba nevydám, že?

Nikdy nehovor nikdy.

Ako si napísala vo svojej básni: "Prebývam v možnosti."

Pekne.

Milujem, keď ma citujú.

Prečo si ma nevezmeš?

Nerozumieš tomu. Nevydám sa za nikoho.

Tvoja matka hovorí niečo iné.

Na svete mám len jeden cieľ,

stať sa významnou spisovateľkou.

Manžel by mi v tom bránil.

Ja nie.

To hovoríš teraz.

Postupne by si začal.

Som do teba zamilovaný.

- Škoda. - Je v tom niekto iný?

Vlastne áno.

Kto to je? Zabijem ho.

Nemôžeš ho zabiť.

Je to Smrť.

Čože?

Som zamilovaná do Smrti.

Každú noc ma povozí v koči.

Je to hotový džentlmen.

A neskutočne sexy.

Si fakt divná.

Prečo ma tak priťahuješ?

Urobím pre teba čokoľvek.

Jednu vec by si mohol.

Hocičo.

Ešte vedieš ten literárny časopis?

Spoluvediem.

Ale áno.

Chcem, aby si vydal toto.

Páni.

Konečne mi dovolíš vydať jednu z tvojich básní?

Neviem, či je hotová, ale áno...

Skvelé načasovanie. V ďalšom čísle máme na to priestor.

- Áno? - Prepašujem to.

Zajtra to pôjde do tlače.

- Zajtra? Vážne? - Zajtra.

Všetci budú poznať meno Emily Dickinsonová.

Počkať.

Čo je?

Neuvádzaj moje meno.

Prečo nie?

Môj otec neuznáva, keď ženy píšu.

Ale no tak.

To je hlúpe.

Si génius, Emily. To musí uznať.

Nemôžeš tam dať iniciály alebo anonym?

Ani náhodou.

Zaslúžiš si uznanie.

A mala by si sa otcovi postaviť.

Vieš čo?

Urob to. Urob.

Daj tam moje meno.

Ďakujem, George.

Kedykoľvek.

To bola katastrofa.

Áno, Emily.

Zase si to pokazila.

Nepokazila. Bozkávali sa. Videla som ich.

Bozkávali?

Pre Boha, čo je s tebou?

To ty ma stále podhadzuješ tým mužom.

Nepodhadzujem ťa.

Ale áno. A je to ponižujúce.

Ponúkla by si ma vdovcovi, mrzákovi. Komukoľvek, kto by mal chcel.

Celé mesto vie, ako veľmi sa ma chceš zbaviť.

Čo sa to tu deje?

Mama sa zase snaží zbaviť sa ma.

Vydávala som sa, keď som mala 18. Je načase, aby si si našla manžela.

A vysťahovala sa, že?

Nuž, áno. To sa stáva, keď sa dievča vydá.

Nikoho nezaujíma, či si ja nájdem manžela?

Pokiaľ viem, Emily sa za nikoho vydávať nemusí.

- Ďakujem. - Hm.

Aspoň niekto sa ma nesnaží vykopnúť z rodiny.

Ty by si jej dovolil ostať tu naveky?

- A nič nerobila? - Robím veľa.

Aha. Napríklad?

To ja som našla tie vtáčie hniezda.

Dámy, čas vypadnúť.

Chcem si v pokoji zapáliť fajku a prečítať noviny.

Dobre.

Aj tak sa musíme vrátiť do kuchyne.

- - Poďte.

Musím?

Nesprávaš sa pekne, mladá dáma.

Ja len nechcem 24 hodín denne upratovať.

A čo by si chcela robiť?

Len by som... premýšľala.

- - Nechaj ju tak.

Je to v poriadku.

Ďakujem, oci.

Si môj hrdina.

Ty sa jej rád zastávaš, že?

Oľutuješ to. Je ako z divých vajec

Nevie sa správať ako poriadna mladá dáma

Bude skazou tejto rodiny.

"]

Ahoj, ségra.

Čau, brácho. Ako?

Ževraj si odmietla ďalšieho nápadníka.

Áno. Nepáčil sa mi.

Keď sme pri manželstve, mám novinky.

Aké novinky?

Požiadal som Sue o ruku.

A povedala áno.

- - Áno!

Áno!

Čože?

Nemôžeš si zobrať Sue!

- Prečo? - Je moja najlepšia priateľka.

Emily, nemusíš hneď vystrájať.

Nie je vhodný čas.

Mary, jej sestra, zomrela.

Čo?

Ale... veď ona bola tá zdravá.

Viem. Ale dostala týfus a zomrela, rovnako ako ostatné.

Ježiš. Chúďa Sue.

Áno. Musíš pochopiť, v akej je situácii.

Nemusíš mi hovoriť, ako sa mám správať k najlepšej kamarátke.