Institute Benjamenta, or This Dream People Call Human Life

Hádanka

Kto si na òu trúfa, ten nemá odvahu.

Ten, komu chýba, sa má dobre.

Ten, kto ju má, je úbožiak.

Ten, kto je úspešný, je zruinovaný.

Ten, kto ju dáva, je tvrdý ako kameò.

Ten, kto ju miluje, zostáva sám.

INŠTITÚT BENJAMENTA

Alebo sen, ktorý ¾udia nazývajú životom.

BEATIFIKÁCIA NULY

PRAVIDLÁM VÏAÈÍME ZA VŠETKO

Prichádzam zïaleka.

Všade vôkol visí nad všetkými týmito izbami spánok.

a dejú sa nepochopite¾né veci.

Táto rozprávka vám rozpovie posledný sen.

INŠTITÚT BENJAMENTA Škola pre sluhov

Chcel by som sa zapísa.

Zapísa?

Iste.

Nasledujte ma, prosím.

PRAVIDLÁM VÏAÈÍME ZA VŠETKO

Herr Benjamenta, prišiel som sa zapísa.

Toto sú naši študenti...

...ktorých som dal do obehu v Európe!

Meno...

Dátum narodenia... Je to v tlaèive.

A tak ïalej... A tak ïalej... A tak ïalej...

A tak ïalej...

Von Gunten.

Jakob.

Ešte pár ïalších detailov, Herr von Gunten.

Vyh¾adal som vchod do Inštitútu Benjamenta,

ako študent.

Aby som nadobudol vedomosti, ktoré potrebuje sluha...

..keïže od života neoèakávam prive¾a.

Dúfam...som si celkom istý...

...že sa na to hodím...

...dúfam, že...som si celkom istý... do urèitej miery sa hodím na to, aby som v tomto živote slúžil.

Niekomu v tomto živote...

Jakob von Gunten si dovo¾uje vyhlási...

..si dovo¾uje vyhlási, že sa nepovažuje za príliš dôležitého na to, aby vykonal to,

èo sa od neho žiada.

Keïže jeho skromnos je bezhranièná.

To je dobré, že nosíš krátke vlasy.

V tunajšom lese sa rozmohli kliešte.

Môžeš sa rozlúèi s výnimoènosou.

Tu máte všetci jednu ve¾kos.

Teraz môžeš ís, von Gunten.

Lekcia života už zaèala.

Nedostanem potvrdenie?

Choï! Raus! (Von!)

Nájdite vo svojich príruèkách

kapitolu s názvom "Božské povinnosti sluhov."

Danke. (Ïakujem.)

Jakob von Gunten

Dobre.

Herr Jakob, toto sú vaši spolužiaci.

MÁLO, ALE INTENZÍVNE

Jedna

Služba je krásna rozkvitnutá záhrada.

Predpisy sa musíme uèi naspamä.

Je iba jedna lekcia.

Tá sa opakuje donekoneèna.

Neustále...

Èlovek sa tu nauèí ve¾mi málo...

...a nikto z nás k nièomu nedospeje.

Ale v ïalšom živote...

...všetci budeme nieèím...

....ve¾mi malým...

...a...

...podriadeným.

Pri zvuku rozkazu sa jeho uši chvejú ako struny harfy...

...a zatvorené a zaaté sú vždy jeho pery.

S výnimkou keï hovorí:

"Áno, pane!", "Hneï, pane!" "Samozrejme, pane!"

Ïalšia strana.

Herr Jakob, nabudúce sa k nám, prosím, pridajte.

Tri

"Spokojnos pána bude pre sluhu rajom,...

...opaèný prípad, nièivým peklom".

JEDÁLEÒ

Nemôžem...nemôžem... Nemôžem to zjes... To je nemožné.

Nemôžem...nemôžem... nemôžem to zjes....

Nevstanem, kým mi nepris¾úbite slušnú izbu na spanie.

Fräulein Benjamenta, prosím vás!

Viac sa nebudete musie...nikdy, nikdy, nikdy...

...sažova na moje správanie.

Naozaj? Nebudem sa musie sažova?

To¾ko kriku kvôli miestu na spanie.

Choïte.

Páèi sa vám spálòa?

Nuž, je malá, okno si sotva zaslúži svoj názov,...

chýbajú záclony...

...ale nerozèu¾ujte sa, Fräulein, páèi sa mi.

Aj keï sem nikdy nenazrie slnko,

páèi sa mi.

Vïaka.

Nuž, moji kolegovia mi budú urèite závidie.

A teraz, prosím, ticho, Herr Jakob!

Vyuèovanie zaèína o ôsmej. Kraus vás príde vyzdvihnú.

Dobrú noc.

Nikdy nedovolím, aby ma niekto zachránil...

..a ani nikdy nikoho nezachránim.

Preèo nevidno svetlo vo svetle...

...ale len v temnote?

Možno nikdy nezapustím korene a konáre.

Jedného dòa zaène moja bytos vydáva vôòu

a rozkvitnem.

Skloním hlavu a moje ruky a nohy sa ohnú.

Všetko zvädne a zakape...

... a ja budem màtvy.

Nie doslova màtvy,..

...len v urèitom zmysle.

Màtvy.

Potom budem zomiera možno ïalších 60 rokov.

Namiesto starnutia omladnem.

Ten, kto si to myslí, bude pravdepodobne šastný do konca života.

Keï padnú snehové vloèky na nádvorie kaštie¾a.

Zostanem tu do zimy...len do zimy. Kým nezaène sneži...

Bude na nás sneži tak nežne,...

...tak intenzívne...

...s takou ve¾kou silou...

Ticho.

Bez zaèiatku a bez konca. Všetko pokryje sivobiely sneh.

Nebude nebo... Nebude vzduch...

Nebudú ulice...

Pozna svet.

Niekedy sa za pootvorenými dverami ukrýva viac života,

než za otázkami.

Minulos a budúcnos krúžia okolo nás.

Raz vieme viac.

Raz menej.

DO JELENIEHO LESA.

USTAVIÈNÝ ZHON VYTLÁÈA MORÁLKU

A èím bol inštitút predtým, než sa stal inštitútom?

SUŠENÝ JELENÍ EJAKULÁT

PROSÍM, VDÝCHNITE.

Skicuje život jemnejšiu skicu než ja?

MÁLO, ALE INTENZÍVNE

To, èo nás uèí Fräulein Benjamenta

...sa oplatí vedie.

Nie je toho ve¾a... A my to stále opakujeme.

Ale možno je za všetkými tými malièkosami ukrytý nejaký význam.

Prijímame to nieèo...

...a ono nás vlastní.

Nie my jeho.

PORIADOK JE PRVÝ ZÁKON RAJA

"Pane, zachránil som maèku z vysokého stroma v záhrade."

"Pane, zachránil som maèku z vysokého stroma v záhrade."

"Pozor! Vikomt, veža sa otriasa!"

"Pozor! Vikomt, kostolná veža sa otriasa!"

"Vaša kniežacia výsos, nejedzte tú šnic¾u, je...."

"Vaša kniežacia výsos..."

"Inšitút nie je miesto pre vaše nechutné fantázie, vojvodkyòa."

"Prosím, zložte ruku z môjo kolena!"

"Vstávajte! Vstávajte, vojvodkyòa! V detskej izbe je požiar!"

"Vstávajte!...

Vstávajte! Vstávajte, vojvodkyòa! V detskej izbe je požiar!"

"Deti som odovzdal velite¾ovi hasièskej brigády...

...neznepokojujte sa prosím, pozrite...

...mám len slabé popáleniny na ¾avej strane...

Prosím, myslite na deti, zabudnite na mòa..."

"Áno, odpúšam vám, lebo neviete, èo robíte."

"Odpúšam vašej kniežacej výsosti, lebo nevie, èo robí."

Kraus sa správa sa ako keby tu mal zosta celé ïalšie storoèie.

Na jeho lebke je vyryté "poèkaj si na to."

Ako sa máte, Jakob? Máte sa dobre? Už ste sa zabývali?

Samozrejme, Fräulein. Ïakujem.

A vychádzate dobre s ostatnými študentmi?

Rešpektujem ich všetkých bez rozdielu.

Ale hašteríte sa s Krausom, nie?

Poèúvajte, Jakob. Boh dáva Krausov tomuto svetu...

...aby ho ozvláštnil hlbokou a nevyriešite¾nou hádankou.

Tú hádanku nikdy nikto nepochopí, lebo neexistuje taký èlovek,

ktorého by napadlo...

...že za úseèným, nenápadným Krausom sa ukrýva uš¾achtilý význam.

Krausovi nikto nikdy nebude vïaèný, ale to ani nie je nutné.

Kraus sa nikdy nezlomí,...

...pretože vždy bude musie èeli ve¾kým a nemilosrdným protivenstvám.

Možno ja...

...som jediná osoba, ktorá vie, kto je v skutoènosti Kraus.

Alebo aký je Krausov význam...

...alebo aký bol.

To ako tu s nami študentmi žijú...

Sú toto vnútorné izby?

Nájdem ich vôbec niekedy?

Bezmenný,...

...úseèný,...

...a nenápadný,...

...Kraus.

Povedz mi,...

...Nemᚠpocit, že život tu je...

...jednotvárny?

Moja myse¾ umiera.

Odpus mi, že hovorím tak...

...dôverne.

Že som taký slabý.

Možno sa na mne potajomky smeješ...

Ale pozor!

Vidíš tú stenu?