Growing Up - First Season

Dospievanie má mnoho tvárí.

Dospievanie je nepredvídateľné.

Dospievanie je šanca zmeniť svet.

KONIEC MENŠTRUAČNEJ CHUDOBY BEZ SPRAVODLIVOSTI ŽIADNY MIER

Dospievanie bolo...

Máme silu a zodpovednosť.

Zaslúžime si byť vypočutí!

Dospievanie je...

- Búrlivé. - Trápne.

- Mätúce. - Zložité.

- Krásne. - Povinné.

Dokázali sme to!

DESAŤ PRÍBEHOV

O ODVAHE

BYŤ SAMÝM SEBOU

DOSPIEVANIE

Pamätám si, ako si ma pred niekým nazvala najlepšou kamarátkou.

Keď som to začula...

Povedala som si: „Sme najlepšie kamarátky.“ Až vtedy som si to uvedomila.

Vyrastali sme spolu a snažili sme sa veci riešiť spolu.

SILA MENŠTRUÁCIE

Spolu sme prichádzali na to, čo nás baví a čo dokážeme.

To, že vás niekto podrží, z vás naozaj dokáže urobiť

šťastnejšieho človeka. Naše priateľstvo mi naozaj

dalo pevnú pôdu pod nohami.

Cítim to rovnako.

- Klapka. - V tejto kamere vidím svoj odraz.

Naozaj? Áno.

ISABEL A CLARE

Ak budem rozprávať príliš rýchlo, dajte mi signál

a ja spomalím.

Tak ahojte, ja som Clare.

Mám 19 rokov a som z Clarks Summit v Pensylvánii,

kde som spoznala Isabel.

Ahojte, ja som Isabel.

Tiež mám 19 rokov a som z Pensylvánie.

Spolu sme si prešli mnohým, dospievanie je náročné a ťažké.

A otravné...

MENŠTRUAČNÝ KLUB ZÁPIS

- a trápne. - Mätúce.

- Áno. - Všetky tie klišé.

Spolu sme si vytvorili zážitky, spomienky a vymieňali si skúsenosti.

A to naozaj upevnilo naše priateľstvo.

Pripadá mi to ako vo filme, keď najlepší kamaráti

idú do domu toho druhého,

sadnú si,

dajú si niečo pod zub a nikomu to nevadí.

Tak to je aj u mňa a Clare.

Mnoho ľudí nerozumelo, prečo sme si také blízke.

Clare je hlučná a ja som trošku pokojnejšia.

Prepáč, Clare.

- Ona s tým ale súhlasí. - Áno.

To je asi najväčší rozdiel, ale inak máme podobné

pohľady na veci,

názory na to, čo sa deje.

Ak to dáva zmysel.

Obávali ste sa, či zapadnete?

- Panebože, jasné. - Úplne.

Myslím, že obe. Moje obavy začali celkom skoro.

Moje dospievanie ako americkej Aziatky v tak dominantne belošskej komunite

bolo veľmi náročné a vždy som sa cítila ako outsider.

Pamätám si, ako ma moji rodičia viezli do škôlky

a mandarínčinou a kantónčinou mi hovorili,

že ma ľúbia a priali mi

pekný deň v škole a podobne.

A všetky deti a ich rodičia

sa zastavili a otočili sa na nás.

Boli šokovaní, že...

niekto hovorí cudzím jazykom.

Nepomohlo ani to, že som bola jediná americká Aziatka v triede.

Snažila som sa nájsť nových kamarátov,

o ktorých mi rodičia hovorili,

ale oni sa na mňa len čudne dívali. Neznášala som ten pocit.

Prišla som domov a rodičia sa ma pýtali,

aký bol môj prvý školský deň.

Spýtala som sa ich, prečo na mňa hovorili čínsky.

„Prečo? Všetky deti sa na mňa pozerali.“ Povedala som im,

aby na mňa čínsky nehovorili a používali len angličtinu.

Dali sme jej možnosti, ale nedržali sme ju za ruku.

Ja hovorím kantónčinou...

VINNY ISABELIN OTEC

... a manželka mandarínčinou.

MICHELLE ISABELINA MAMA

Keď bola malá, vždy som sa s ňou rozprávala čínsky.

Mám pocit, že to je spôsob, ako môže byť súčasťou svojej kultúry.

Ale žijeme v malom meste, kde všetci hovoria anglicky.

A ona sa cítila stratená,

tak sme ju nechali, nech robí, ako chce.

Keď máte rodičov migrantov, nie je možné,

aby vás na to pripravili, lebo o tom nevedia.

Oni tu nevyrastali. Prídete domov za rodičmi

a oni nevedia, čo robiť.

Vychovávate svoje deti v belošskom svete

a neviete, ako na to.

Zvonka som bola tým čínsko-americkým dievčaťom,

s ktorým ostatní chodili do školy, ale vnútri

som sa cítila veľmi osamelá. Akoby mi nikto nerozumel.

Ostatné deti sa na mňa inak pozerali,

a tak riešením v mojej hlave bolo: „Nebuď iná,

„buď ako všetci ostatní!“

Od rodičov som žiadala, aby odhodili kúsok svojej kultúry,

s ktorou chceli, aby som vyrastala.

Nechcela som sa tešiť z mojej kultúry mimo svojho domova.

Prajem si, aby som v tom momente vedela, ako veľmi to neskôr

v živote oľutujem.

Nemala som takmer žiadnych kamarátov.

Mala som pocit, že nemám nikoho, kto mi rozumie, zatiaľ čo Clare...

Ja som jedináčik.

So svojimi rodičmi mám veľmi blízky vzťah, lebo som ich jediné dieťa.

- Povedz nám, koľko máš rokov? - Osem.

A čo chceš povedať svojmu budúcemu ja?

Nikdy nefajči.

Moje detstvo bolo o učení sa, raste, nezávislosti

a postaraní sa o seba.

Clare je veľmi spoločenská.

PATRICK CLAREIN OTEC

Vždy sa chcela všetkého zúčastňovať.

Vždy mala motiváciu.

MARILYN CLAREINA MAMA

Je osobou, ktorá organizuje veci a spája ľudí.

A zároveň je motivovaná.

Určite mám veľmi priamu osobnosť.

A keď som bola mladšia, nevedela som, ako ju krotiť.

Teraz si veci trošku viac uvedomujem.

Moji rodičia ma vždy zapájali do konverzácie.

Rozprávali sa so mnou ako s dospelou.

Aká je vaša prvá spomienka na tú druhú?

Prvá spomienka, ktorú na Isabel mám, je, keď za mnou prišla

a pozdravila ma. Bolo to, keď som prišla na školu.

V šiestej triede som totiž zmenila školu.

Prvý týždeň som sa snažila nájsť si kamarátov

a ona bola taká milá a prihovorila sa mi.

To je pekný príbeh.

Nebála si sa postaviť učiteľom.

To som na tebe rešpektovala.

Hovorila som si: „Páni, tá je ale cool!“

V siedmom ročníku sme boli v rovnakej triede,

ale nikdy sme spolu netrávili čas mimo školy.

Na začiatku ôsmeho ročníka

som chcela ísť na akciu Comic-Con v New Yorku.

S Isabel sme sa rozprávali o filmoch so superhrdinami.

Ahoj, Isabel?

„Viem, že je to šialené, ale nechceš so mnou ísť na Comic-Con?“

„Mám jeden lístok zadarmo navyše.“

Moji rodičia ma prekvapujúco pustili.

Prespala u nás, lebo odchod bol skoro ráno.

Môjho otca veľmi zaujímala východná filozofia.

Isabel prišla k nám a...

- „Čo, do pekla, robí...“ - No...

„... tento obrovský obraz Budhu v dome tejto belošky?"

Bola som veľmi zmätená, lebo žiadny z mojich kamarátov

nemal doma nič, čo by pripomínalo východnú kultúru.

Prišla som do domu Clare,

kde boli mini sošky Budhu.

Bol to pre mňa menší kultúrny šok.

Mali sme spoločného viac, ako som si myslela.

Bolo to prvýkrát, čo sme spolu trávili čas

a vychádzali sme spolu naozaj dobre.

Obaja naši otcovia vyrastali na komiksoch

a obe sme si boli s otcami vďaka nim blízke.

Môj otec je veľký fanúšik komiksov.

Máme doma asi 3000 komiksov.

Mám veľkú zbierku komiksov.

Komiksy milujem.

Zbieral som ich a predstavoval som si, že som Spiderman.

BUM!

S dcérou máme výborné prepojenie.

Clare začali komiksy zaujímať, a potom ich spojila

akcia Comic-Con.

Stretli sme tam Carrie Fisherovú predtým, než zomrela.

To bolo skvelé. Stretli sme Marka Hamilla.

Tešila som sa, že mám novú kamarátku a môžem to s ňou zdieľať.

Bola to naozaj veľká zábava.

A tak sme na konci ôsmeho ročníka

boli najlepšie kamarátky.

Na strednej sme v priateľstve pokračovali.

Stredná škola bola typicky americká.

Veľmi skupinkárska.

Všetci sa snažili urobiť dojem.

Všetci sa snažia zapadnúť medzi populárne decká.

Skrývala som isté časti mojej osobnosti, aby som zapadla,

lebo som chcela patriť medzi populárne dievčatá.

TRIEDA 2020

A tak sme sa prihlásili na milión aktivít.

Bola som asistentkou redaktora ročenky.

- Ja v študentskej rade. - Prezidentka študentského senátu.

- Vedecká olympiáda. - Kapitánka tímu Mock Trial.

Dievčenský univerzitný tenis.

Tenis som hrala celé štyri roky.

- Symfonický orchester. - Kapela.

Španielsky klub.

TOTO LETO! NAJLEPŠIE KAMOŠKY

Vždy sa zapájala do obrovského množstva aktivít.

Dnešná spoločnosť kladie na deti taký nátlak.

Mala toho príliš veľa.

Veľmi sa angažuje vo všetkých týchto organizáciách.

Ani neviem, kedy má čas na spánok.

Mala som toho toľko a nikdy som nerobila nič pre seba.

Máte 13 rokov a snažíte sa prísť na to, kto ste.

Veľmi som sa rozbehla na všetky strany.