The first 200 lines.
Zomrel som, keď som mal 28 rokov.
PODĽA SKUTOČNÉHO PRÍBEHU
Môj život sa začal vo štvrti Fifth Wards v Houstone.
Boli to tie najnebezpečnejšie ulice v celom Texase.
Poď dolu.
Nič nebolo jednoduché.
Každý deň bol boj.
Bože.
Hneď, ako sa mi to podarí, budeme mať elektrinu.
Gloria.
Mary.
Nech sa páči, Roy.
A George.
Najprv sa poďakujte Bohu za jedlo.
Skloňte hlavy.
Otče na nebesiach, ďakujem za toto jedlo.
Presne vieš, čo táto rodina potrebuje.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Amen. - Amen.
Som taký hladný, že by som zjedol tento stôl.
Ďakujem, Mary.
Mary vo mne vždy videla dobro.
Mal som ju za to rád.
Počúvaj.
Zajtra budem robiť celý deň,
takže do novej školy choď ráno s Gloriou, dobre?
Ak ešte rok premrháš, už to nikdy nedobehneš.
Sľúb mi, že sa už nepobiješ.
Sľubujem.
- Dobré ráno, trieda. - Dobré ráno.
Nalistujte si stranu 16.
Kto chce čítať nahlas?
Jason, môžeš začať.
"Texas volajú štátom osamelej hviezdy..."
Na čo sa pozeráš, Foreman?
Na nič.
Nemôžeš si dovoliť ani kus chleba?
A čo táto hnusná kožka?
Chceš ju?
Choď si po ňu.
George by si mal zmeniť meno na "Chudomana".
Volám sa Foreman.
Ako? Chudoman?
Čo?
Ako sa volám, debil? Povedz to!
Hnev bola moja reakcia na všetko.
A nevedel som sa prestať biť.
To jediné mi išlo dobre.
Prepáčte, pane.
Hej!
- Nie! - Dolu!
Drž mu ruky.
Peňaženku.
Prekvapko, chalani.
Ste tu riadne zaneprázdnení, že?
Polícia! Stáť!
Musia tu niekde byť.
Poďme, Butch.
Niekto ho vraj videl tam.
- Daj mi vedieť, čo uvidíš. - No tak, nájdi ho.
Nájdi ho.
Poďme na to, chlapče.
Máš niečo?
Nájdi ho, chlapec.
Dobre. Nájdi ho.
Máme ťa. Nájdi ho.
- No tak. - Skús pri ďalšom dome.
Poďme.
Poďme. Nemôže byť ďaleko.
Ak si odišiel zo školy a máš 16 až 22 rokov,
Job Corps ťa naučia to, čo ti pomôže nájsť si prácu.
V Job Corps žiješ v ich centre,
máš bezplatnú zdravotnú starostlivosť,
čisté oblečenie, vlastnú posteľ, tri jedlá denne.
Kým sa učíš, dostaneš ešte aj zaplatené.
Aspoň raz si daj šancu.
Volá sa to Job Corps.
Poskytujú vzdelanie a školenie, potrebné na zamestnanie sa.
A každý mesiac aj trocha platia.
A kam ťa pošlú?
Neviem.
Asi tam, kam len chcú.
Pozri sa na mňa.
Máš v sebe viac, ako dávaš najavo.
Viem, mami.
Chceš ísť do tých Job Corps?
Áno.
Tak to urob správne, George.
Ale neuteč odtiaľ domov, pretože ti budem chýbať.
Konečne dokonči, čo začneš.
Dokončím.
Naučíme vás remeslu. Dáme vám výcvik.
PRÁCA JE NAŠA BUDÚCNOSŤ
Naučíme vás rešpektovať samých seba, ale aj ostatných.
Ukážeme vám cestu vpred, bez ohľadu na vašu minulosť
Poďme, synak.
Vitajte v Job Corps, kde sa začína vaša žiarivá budúcnosť.
Tú máte posteľné prádlo.
Máte meno?
Hej, mám meno.
George Foreman.
Ubytovanie je v juhozápadnom rohu.
Od 22:00 sa nesvieti.
Žiaden alkohol, fajčenie, nadávanie, ženy, bitky.
- Budete nás tu kŕmiť? - Tri jedlá denne v jedálni.
Servírované jedinečnou pani Moon.
Je to len posteľ.
MÁM ŤA RADA GEORGE VYDRŽ TO - MAMA
Vypni to.
- Máš niečo proti hudbe? - Možno hej.
Vždy si taký naštvaný?
Keď sa snažím učiť.
Teraz viem, prečo si tu.
Som tu, pretože je vo mne nezrealizovaný potenciál.
Teda, podľa môjho otca.
Povedal mi: "Nevracaj sa, kým ho nezačneš realizovať."
Poďme vyzvať izbu C na zápas. Čo ty na to?
Tak ja pôjdem do jedálne.
Sám.
Teraz to dáva zmysel.
Asi si ich nechal v šatni.
Nie. Niekto ich ukradol.
Musíš sa upokojiť.
Čo keby sme to po jedle nahlásili v kancelárii?
Za tie brownies môžeš ďakovať mne.
Prečo? Nevidím, že by si mal zásteru.
Uvedomili si, že som génius na čísla.
Takže kontrolujem objednávky celej jedálne.
A niečo som si všimol.
Brownies stoja menej ako fazule.
No a?
"No a?" Na týždňovej objednávke som pár čísiel pomenil.
A na základe môjho nového úsporného plánu dostaneme viac brownies.
A výrazne menej plynatosti.
Čo?
Čo robíš?
Otvor!
Otvor!
- Zobral si mi topánky? Fakt? - Nie! Prosím!
Daj mi ich. Budeš kradnúť moje topánky?
- Dala mi ich moja mama! - Nie!
Čo to robíte?
- Nepusti ma. - Pustite ho. Prestaňte!
Padajte odtiaľto!
Kam chcete ísť?
To je vaše umenie?
Porozprávame sa počas cesty.
Pán Broadus.
To, čo ste zničili, je federálny majetok.
Mám len dve možnosti.
Buď vás pošlem do väzenia, alebo domov.
Ukradol mi topánky.
Mama na ne ťažko pracovala.
- Odkiaľ vychádza ten hnev? - Nemám žiaden hnev.
Sadajte do auta.
Za ten čas, čo ste tu,
udreli ste troch mužov
a jedny nevinné dvere.
Urazili ma.
Aj tie dvere?
Máte peniaze na autobus?
Nie.
Tu máte.
Nemôžem ísť domov, pán Broadus.
Nemôžem.
Toto miesto
je všetko, čo mám.
Prosím vás.
Boxovali ste niekedy?
Len na pouličných bitkách.
Hovorím o boxe, nie o bitkách.
Je to šport.
S pravidlami.
Počul som o tom v rádiu.
Naučím vás to.
Ste na to dosť veľký a škaredý.
Chcete sa to naučiť?
Áno, pane.
Dúfam, že to neoľutujem.
George, toto je Royce.
Bude tvojím protivníkom.
Neboj sa, obor. Budem jemný.
To je znak športového ducha pred zápasom.
Na znak toho, že sa nezabijete.
Ste len dvaja atléti,
ktorí chcú zistiť, kto je lepší v športe.
Takže preto
si boxeri takto priložia ruky.
Dobre? Ideme.
Bežte tam. Ukážte mi, čo vo vás je.
- Royce, ukáž mu čo a ako. - Keď zakričím "čas" začnete sa biť.
Chce si niekto staviť? Niekto?
Leroy Jackson?
Čas!
Daj mu, Royce!
Nehýb sa.
Udri ho, George.
Hýb nohami, George.
Keď tam budeš stáť ako socha, okadia ťa vtáci.
Vstaň.
No comments yet. Be the first to leave one.