French Exit

Pani Priceová, nemôžete sa tu len tak neohlásene ukázať uprostred semestra

a vybrať svojho syna zo školy.

Nechcem nič vyplniť a ani to neurobím.

Obávam sa, že sme skončili.

Dobré ráno.

- Čo chceš robiť? - Neviem.

Chceš ísť so mnou preč?

Pravidlá majú svoje dôvody, pani Priceová.

- A čo moje oblečenie? - Kúpim ti nové.

Pil si až za hranicu logických úvah?

Doviedlo ťa násilie tvojej múzy k nespavosti?

Nie.

Menštruuje?

Ako to ide so Susan?

Ide to, veď to vieš.

Byť znova mladá a zaláskovaná.

Stretnete sa dnes?

Aj tak nemôžem ísť s tebou. Pán Baker trvá na stretnutí.

Ďalšia žiadosť o šetrnosť?

Uvidíme.

Všetko je preč.

Čo je preč?

Nie peniaze na mojom účte.

- Už to dlho nebude váš účet. - Je v mojom mene.

Meno si môžete nechať, ale každý cent z toho účtu,

spolu s investíciami a nehnuteľnosťami,

sa vrátia banke.

Nehnuteľnosti?

Najneskôr od 1. januára budete vymknutá.

Iste si môžem nechať peniaze, ktoré som do manželstva priniesla.

Tie sa už dávno minuli.

A prepáčte, nebola to veľká suma.

A Malcolmovo dedičstvo?

Nie.

Hovorím s vami o tejto možnosti už sedem rokov.

Ako o eventualite už tri. Čo ste si mysleli že sa stane?

Frances, čo...? Aký ste mali plán?

Plánovala som zomrieť prv, než sa minú peniaze,

ale stále som nezomrela.

A tak sme tu.

Dobre.

Takže je to vyriešené.

Teraz mi povedzte, čo mám robiť.

- Robiť? - Áno, povedzte mi to, prosím.

Čo mám povedať? Požičajte si od priateľov.

Nemožné. Navrhnite niečo iné.

Môžete urobiť len jediné, Frances. Všetko predajte.

Predajte šperky, umenie, knihy.

Predajte ich potichu, súkromne. Lacno.

Prineste mi šeky a vymením vám ich za hotovosť.

A potom?

A potom,

čokoľvek si želáte.

Pozor.

- Susan... - Pôjdeme za Frances

povedať jej o našom zasnúbení?

Vieš, spolu.

- Čo, ty a ja? - Spolu. Áno.

- Kedy? - Teraz.

Hovoriť s mojou matkou teraz spolu?

Nie.

- Prečo? - Je to zlý nápad.

Bude to fungovať, len ak jej to poviem sám.

- Čoho presne sa bojíš? - Toho, čoho sa bojíš ty.

Idem jej to povedať.

Musím sa s tebou o niečom porozprávať.

Varíš?

Nie.

Páči sa mi ten zvuk.

Čo je?

Čo je, pán Mrmľavý?

Moja novinka je väčšia, ako tvoja.

Si pripravený?

Sme insolventní.

Neostalo nám nič.

Neostalo nič!

...vzácne kovy, pretože sú dlhodobý majetok.

Zlato sú peniaze.

Ak chcete vlastniť zlato, vlastnite ho ako rezervný majetok.

Nemôžete ho kúpiť a hneď predať.

K mojej taxe.

Rovných 30 percent, bez vyjednávania.

- Bez? - Hej.

Nemôže byť? Ale bude musieť, ak chcete so mnou spolupracovať.

Dvadsaťsedem percent.

Dám vám 15 percent, inak sa poďakujem za váš čas.

- Dvadsaťpäť. - Pán Rudy...

Ak poviete iné číslo, ako 15, pôjdem na 14.

Ešte jedno, pôjdem na 13 a budem pokračovať,

kým vaša taxa

a vaše fungovanie vzhľadom na môj život,

zmiznú úplne.

Tak sa nevyjednáva. Je to riskantná práca.

Môže to ohroziť moju povesť.

Vašu povesť?

- To je humorné. - Áno?

Počuli ste nejaké špekulácie o mojom mentálnom zdraví?

Nie.

Počul som, že ste divná.

- Divná? - Hej. Problematická.

Problematická.

A potom sú tu reči o vašom manželovi.

Aké reči?

Ako ste ho našli.

Áno?

Viete.

Našla som ho, ale telo som tam na čas nechala, že?

- To sa stále hovorí? - Iste. Samozrejme.

Poviem vám súkromnú pravdu.

Som viac ako problematická.

Veľká časť zo mňa chce túto budovu podpáliť

so mnou a s mojim synom vnútri.

Čo si o tom myslíte?

Do toho ma nič nie je.

Podľa mňa je.

Pretože ak nedosiahnem svoju cenu,

táto moja črta bude ešte horšia.

Sliepky kotkodákajú, Frances.

- Hovoria, že som na mizine? - Áno. Je to pravda?

Napadá mi plán.

Zrejme hlúpy. Neviem. Ale, čím viac možností, tým lepšie, nie?

Čo tak môj byt v Paríži?

Už rok sme tam neboli. Je prázdny.

Najlepšie bude vypadnúť z New Yorku.

Je to rozumné.

Rozumné.

- Rozumné. - Rozumné.

- Zaplatím to. - Nie.

Frances...

Ďakujem.

Šek znova neprešiel, pani Priceová.

Pani Priceová?

Dáte mi hotovosť?

Máš hotovosť pre Sylviu?

- Koľko? - Šesťsto.

Ďakujem, Malcolm.

Zmenili sa plány, kamoš.

Nevedel som, že nejaké plány vôbec boli.

Rozhodlo sa, že ideme do Paríža.

Áno?

Na koľko?

Ťažko povedať. Možno do konca života.

Takže, aké máš správy, Malcolm?

Povedal si matke o našom zasnúbení?

Chcem to urobiť.

Neviem prísť na to,

či chceš, aby som na teba počkala.

Samozrejme, že chcem.

Ale nebolo by odo mňa galantné žiadať ťa o to, že?

Tebe ide o galantnosť?

Ide mi o veľa vecí.

Povedal by si o sebe, že si zbabelec?

Nie.

Tak ako by si sa opísal?

Neviem, prečo som odpovedal.

Snažím sa od teba odmilovať.

- Susan... - Čo?

Idem do Paríža.

Do Paríža.

Kedy ideš do Paríža?

Skoro.

- Ako skoro? - Myslím, že zajtra.

Myslíš, že zajtra?

Kedy sa vrátiš?

O to práve ide. Neviem.

No.

Je to všetko veľmi dojemné.

Čo?

Tvoja oddanosť voči žene,

ktorá sa ti do tvojich 12-tich rokov skoro ani nepredstavila.

Tvoje odmietanie žiť mimo pravidiel, ktoré napísala vo svoj prospech.

Kvety sa nenosia niekomu, s kým sa lúčiš, Malcolm.

Odíď, prosím.

Všetko dobré sa musí skončiť.

- Určite musíte ísť? - Áno. Je nám to veľmi ľúto.

Škoda, mali sme príjemný večer.

- Naozaj? - Veľmi príjemný večer.

Nerada odchádzam, ale zdá sa, že doma sa niečo deje,

takže, čo iné sa dá urobiť?

Nič.

Bude mi to chýbať.

Čo?

Toto.

Máte dnes niečo extra?

Možno áno.

Ale, môžeme sa opýtať, na čo potrebujete peniaze?

Asi mám chuť na víno, ak to chcete vedieť.

Ako sa voláte?

Dan.

Daniel, čo by ste urobili, ak by sme vám dali 20 dolárov?

Kúpil by som päť litrov Three Roses, balíček cigariet a hotdog.

Kam by ste si to všetko zobrali? Do svojej izby?

Do parku.

Väčšinu nocí spím tam. V parku.

Ležíte pod stromom,

fajčíte a pijete víno.

Pozeráte sa na hviezdy.

Prečo nie?

Dúfam, že vás neobťažoval?

- Vyzeralo to, že vám nedal pokoj. - Kto? Daniel?