Invasion

Ľudstvo porazilo nepriateľa.

Nepriateľ padá,

a to po celom svete.

A najväčší zázrak je,

že Japonsko nám prinieslo túto výhru.

Japonsko viedlo svet pri porazení nepriateľa.

Na Hinatine narodeniny sme jej dali...

Dali sme jej magnetický kompas.

Musela mať tak

štyri roky.

Zbožňovala ten kompas.

Na iné hračky sa ani nepozrela.

Brávali sme ju do parku

a kompas niesla so sebou.

Malá šípka ukazovala na sever

a tam kráčala.

Ten malý kompas. Držala ten kompas v ruke.

Chcela vedieť,

odkiaľ pochádza sila, čo ťahá šípku.

To isté ťahalo aj Hinatu.

Dýchaj. Hej, pozri na mňa. Pozri. Caspar!

To nič, kamoš.

Doktorka! Doktorka! Doktorka!

Doktorka, skontrolujte ho. Skontrolujte.

- Robte, čo musíte. - Čo sa stalo?

Udržte mu tep.

Dýcha.

Opatrne. Položte ho tam.

Budeš v poriadku.

Invázia

Čo to znamená?

Čo to akože znamená?

- Nič tam nie je. - Srať na „nič“. Znova.

- Toto nie je test, ktor... - Vravím znova.

- Žiadna reaktivita. - Kurva!

Dýcha.

Dobre.

- Dýcha. Znova. - Dobre.

No tak.

Jeho EEG je rovné.

Už nedýcha, to dýcha stroj.

Mrzí ma to.

Utrpel široké mozgové poranenie od kôry po mozgový kmeň.

Srdce prestalo odkysličovať mozog,

čo spôsobilo hromadnú smrť buniek.

Mozgové bunky sú ako my.

Umrú a už nikdy sa nevrátia.

Mrzí ma to.

Už žiadne nemá.

- Takže... - Je mŕtvy.

Utekaj, Aneesha!

Utekaj, Aneesha! Utekaj!

Videla si, kam šiel ocko?

Váš ocko...

Zastrelili ho.

Je mŕtvy.

Tak to povedz.

Nie.

Skrýva sa.

Ak počkáme...

Nie, zlatko.

Tvoj ocko...

uniesol ho zlý muž.

Mami...

povedz jej to.

Čo mi má povedať?

Tvoj ocko...

Opustili sme ho...

a zabili ho.

Ale mama je tu.

Som tu.

Ocko je mŕtvy?

DAVID BOWIE MUŽ, KTORÝ SPADOL NA ZEM

Ľudstvo porazilo nepriateľa.

Nepriateľ padá,

a to po celom svete.

Už nemôžu bojovať

a umierajú na uliciach.

A najväčší zázrak je,

že Japonsko prinieslo svetu túto výhru.

HURÁ JAPONSKO. OSLAVA. NEVZDÁVAŤ SA!

Občania nášho veľkého národa

viedli svet a zničili nepriateľa.

NÁDEJ, SNY, VĎAČNOSŤ.

Naši hrdinovia... sú navždy...

Kam idete? Utekáte?

Nemáš, ja neviem, rodinu alebo tak, dievčatko?

- Hej. - Hej? Vedia, kde si?

Videli ste, čo urobil.

- Nie, to nie on. - Videli ste to.

Zastavil ich.

Zastavili ich jadrové bomby. Nie tie jedijské triky.

- Čo sa mu stalo? Tak čo? - Záchvat!

Videli ste to!

Počuj, videl som tam, že je mŕtvy. Jasné?

Stále žije. A vy...

Nebudem sa prizerať.

To už som robil.

Nebudem sa prizerať.

Držal som...

Držal som mu ruku, keď ho odpájali.

Keď to urobili...

Nezachránil som ho.

Nezachránim ho.

Jasné?

Snažili ste sa.

Máš tu rodinu?

Mama tu pracuje.

Možno by si ju mala nájsť.

Som v pohode.

Choďte.

Počkajte.

Táto je moja.

To je vaše.

Ak naozaj neveríte, že to bol on...

prezrite si ich.

Zoberte si to!

Áno!

„JE TO TAM“

Čau, vojak! Hej, hej, hej! Posratý hrdina!

Hej, daj si s nami fotku, ok?

Nemám mobil. Odfotíš to?

Je tu posratý hrdina, či?

Hej!

Hej! Ukáž. Ukáž.

Dobre. Ukáž. Ukáž.

Áno!

Uhnite!

Z cesty!

Ó, áno.

Veliteľ špeciálnych operácií, Trevante Cole, jednotka Saxo.

Chcem sa len dostať do lietadla späť do USA.

Áno, pane.

Dobre. Hej, dobre.

Doriti.

Nemali sme zísť z cesty.

Viem, čo robiť.

Je tam jedlo a vojaci a...

Ľudia.

Ľudia nám môžu pomôcť.

Kam to vlastne ideme?

Mami.

Som hladná.

Aj ja som hladná, zlatko.

Nikto tu nie je.

Je príliš veľká.

Je teplá.

Dorastieš.

Prichádzajú zábery z celého sveta.

Mnohé prichádzajú z rôznych zdrojov.

Čas osláv a stretnutí...

... ľudia vychádzajú von z úkrytov,

zatiaľ čo sme takmer zo dňa na deň porazili mimozemského nepriateľa,

skoro tak rýchlo, ako prišli.

VÍŤAZNÉ OSLAVY PO CELOM SVETE

Ľudia sa teraz pozerajú na oblohu a vidia víťazstvo.

To je slovo dňa.

- A oslavy sa... - Čo to robíme?

Čo to robíme?

- Môžeme ísť domov. - Nie, nemôžeme.

Áno, môžeme. Pozri na ostatných.

Prečo sme vlastne tu?

Čo to robíme?

Prežívame.

Prečo?

Mamina?

- Čo je to? - Telka.

Čo dávajú?

Nič.

Hovoríte o ockovi?

- Nie, nie. Hovorili sme o... - Prežití.

Mama mi vraví, prečo sa skrývame pred ľuďmi.

Prečo sa skrývame?

Pretože niekedy, keď sa všetko zdá tiché, pekné a bezpečné

a máte pocit, že tomu môžete veriť,

vtedy sa...

Máte v sebe hlas.

Vždy tam je.

Niekedy je veľmi, veľmi tichý, ale musíte ho počúvať.

Lebo ten vnútorný hlas je to jediné, čomu môžete veriť.

A môj hlas mi vraví:

„Ešte nie. Ešte nie.“

Rozumiete?

Bývame teraz tu?

Nie, nebývame tu.

Môžeme tu dnes prespať.

A kam pôjdeme potom?

Nikam.

Pretože to nie je bezpečné.

Lebo to vraví mamin hlas.

Chceš byť niekde inde bezo mňa?

Neopustím ťa. Nikdy.

A ty neopustíš mňa.

Nikdy ma neopustíš. Nedovolím to.

Domov je tam, kde sme spolu.

Dnes je toto domov. Jasné?

Na.

Choď si ustlať.

Nehľadala si ho.

Nevidel som ho.