Invasion

Klame. Prezidentka.

To Rusi. Čína. Nie...

Hej, ale takéto by to bolo, keby to je pravda, že?

No, sedeli by sme tu a hovorili, že to nie je možné.

Podľa mňa by sme to hovorili, keby sa to naozaj dialo.

Však? Teda, to teraz hovoríme.

No, máš potuchy, kam nás vezú?

Na severe majú oveľa lepšie vybavenie.

Zaútočili na celé mesto.

Pripravte pediatrické hadičky.

Čože?

Vo vysielačke vraveli, že niečo zasiahlo školu.

Tak to povedali, „niečo“.

Gumové hadíky? Mám radšej Skittles.

Musíme sa otočiť.

- Zastavte. - Čo to...

- Musím zastať. - Čože?

Hej. Zastavte auto.

- Hej, hej. - Hej, musím sa otočiť.

- Nemôžem sa otočiť. - Musím sa vrátiť!

- Nemôžem sa otočiť. - Musím sa k nim vrátiť.

Invázia

Haló? Haló?

Luke? Sarah?

Ahmed?

Luke? Sarah?

Ahmed!

Sarah?

Ahmed!

Ostaň na tráme. Nehovor.

- Mami. - Mamina.

To nič.

Nič mi nie je. Ľúbim vás.

Tak veľmi vás ľúbim.

- Bojím sa. - Veľmi vás ľúbim. Mamička je tu.

Musíme hovoriť potichu.

- Mamina je tu. - Dobre.

Mysleli sme, že...

Nie, nie. Som tu. Som tu.

Vždy tu budem. Nikdy vás neopustím.

Ticho. Prosím!

Dobre. Dobre.

Jasné. Dobre.

Hej.

Nie. Nie, nie.

- Hej. Si zranená? - Nie, nie. To nie je moja.

To nie je moja.

Chcú nás zabiť,

alebo nás uniesť na svoje lode.

Kde majú lode?

Nikto nás neunesie. Nikto mi vás nezoberie.

Možno chcú len vodu, vieš?

Väčšina planéty je voda, 70 % je voda. Takže nechcú nás.

Nechcú však nás.

Chcú len vodu. Preto sem prišli.

Tak prečo je to tu?

Prišli nás uniesť. Prečo inak...

Všetci ste videli priveľa filmov.

Nevieme, čo to chce.

Nevieme, či to niečo chce.

Nuž, nech je to čokoľvek, kruto sa presvedčí,

že máme najlepšiu armádu na svete.

Je to najlepšia armáda vo vesmíre?

Hej.

Myslela si, že som zabudla?

Na. Na.

- Nie, ďakujem. - To vás musím nútiť jesť cukríky?

Hej, Luke, chceš?

- To je koniec sveta. - Zlatko.

Naozaj.

Zjavenia.

„Videl som nové nebo a novú zem

lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli

a ani mora už niet.“

Nie je tu dosť vzduchu.

Stane sa niečo zlé. Viem to.

- Mami? - To nič.

Zlatko, musíme sa snažiť zachovať pokoj.

- Nepočúvaš ma! - Počúvam ťa.

Hej, hej. Všetci musíme byť potichu, dobre?

Si tu hosť! Čo tu vôbec robíte?

Prosím. Prosím, potichu.

Nehovor jej, nech je potichu.

Pijú všetku vodu. Nemáme jedlo.

Je ich priveľa!

- Nech vypadnú! - Ticho, zlatko.

Dobre. Pôjdeme. Pôjdeme. Deti.

Aneesha. Nie, nejdeme.

- Deti, Ahmed. - Nie. Nikto nikam nejde.

Idú.

Nevieme, čo tam je.

Už je to tichšie. Budeme v poriadku. Len... Ak len...

Nikto nikam nejde.

Dobre.

Ak vydáte zvuk, ohrozíte nás všetkých.

To nedopustím. Všetci tu potichu zostaneme.

Myslela som, že nie je nabitá.

Povedal som to, aby ste sa nezľakli,

keď ste mi zaklopali na dvere a hľadali syna.

Mal som tu dva náboje.

Jeden som minul na tú vec dole a mám ďalších 50.

- Zastrelíš nás? - Dobre. Všetci sa upokojme.

- Nechaj ich ísť. - Nebuď hlúpy.

Výstrel z toho narobí väčší hluk ako ja a moje deti na špičkách.

Polož to.

Dovediete to rovno k nám, viete to?

Poďme, deti.

- Nie, nie... - Nechytaj.

Hej. Nechytaj ju.

Nie!

Doriti.

Sarah.

Poďme.

Prosím. Zlatko.

Pre maminu. Pre maminu, prosím.

Prosím. Prosím.

Pomoc.

- Držím ťa. Držím ťa. - Dobre.

Sústreď sa na mňa. Držím ťa.

Vydrž.

Držím ťa.

Zlatko! Zlatko!

Zlatko!

Zlatko!