Invasion

Nasledujúcu správu

vysielame na žiadosť okresnej agentúry pre manažment krízových situácií.

Oznámenie o evakuácii naďalej...

Ideme do nemocnice?

- ...okres Albany, okres Allegany... - Zlatko, nič mi nie je. Sme ok.

Len tro...

len trochu krvi.

Čo bola tá vec?

Bola to nejaká príšera?

Nebola to príšera.

Bolo to...

niečo iné.

Luke, zlatko, odkiaľ to máš?

- Luke, čo je to? - Neviem. Našiel som to.

Kde?

Oci?

- Ocko? Ocko! - Oci! Oci!

Invázia

Doriti.

Haló?

Čo, doriti?

Á, doriti.

Ruky! Ruky!

Ruky detí, hneď!

Povedz im, deťom!

Zdvihni si košeľu. Zdvihnúť!

Zdvihni si zasratú košeľu!

- Otoč sa! - Hovorím anglicky.

Nie sme nebezpečenstvo.

Ste tu sami?

Viete, čo sa tu, kurva, stalo?

Smrť. Rovnaká.

Rovnaká? Rovnaká ako čo?

Horiace tanky, aj helikoptéry.

- O čom to hovoríš? - Zlý boj.

Veľa streľba na vaša základňa. Videl som len potom.

Myslíš miesto, kam idem? Camp Travis?

To sú spojenecké jednotky, kopa Nemcov a Kanaďanov.

Sú mŕtvi, ako... ako oni.

Nie. Nie, nie, nie.

Tam idem. Je tam asi tisícka mužov a letisko.

Už nie. Lietadlá v plameňoch.

Prosím.

Pomaly.

Dobre.

- Hľadáte lietadlo? - Áno.

A potom možno idete ako my do Kábulu?

Viem, že Kábul, stále má lietadlá.

Vieš to?

Áno, myslím.

Kráčame do Kábulu.

Vy ste... To je viac ako 300 kilometrov alebo tak?

Prejdeme 300 kilometrov.

Nefunguje.

Nemáme telefóny, ani šťavu, ani ľudí.

Teroristi zabili všetkých.

Mali sme ostať s ostatnými.

Teraz sa už asi vezú.

Alebo zomreli.

Jedine na cukrovku.

Hej, debilkovia!

Hej!

- Hej! - Posratá spása, či?

- Hej! - Počkať!

- Stojte, stojte! - Stáť!

- Caspar, čo to robíš? - Casp, uhni!

Zošalel si?

Čo tu všetci robíte, sami?

Potrebujeme pomoc.

Musíme sa vrátiť domov.

Kam domov?

Londýn. Tadiaľ.

Tam sa nevrátim.

Počkať, ste zranená?

Nie je moja.

Čo sa stalo?

Moja rodina.

Neil.

John, náš chlapec.

Náš pes.

Všetkých ich to zabilo.

„To“?

Ako to myslíte „to“?

Vy ste...

Neviete?

Teroristi.

Bolo to v Londýne?

Však?

Je to všade.

Čo to bolo?

- Neboli to teroristi. - Tak čo?

Mimozemšťania.

- Ach, ale no tak. - Trepe sračky.

To myslíte vážne?

Trepete sračky.

Včera bola v telke prezidentka USA.

Najprv sme mysleli, že sú len tam,

potom, že len v mestách, Londýn,

ale sme len mestečko...

len pár stoviek ľudí.

Sme sami.

Boli sme sami.

Musíme sa dostať späť do Londýna k rodinám.

Prosím.

Nemôžete niečo urobiť?

Nie.

Na ceste je toho viac.

Odhlučnenie na to nefunguje.

Nič čo spravím, nefunguje.

Nemám nič.

Rýchlejšie.

Hej. Na mieste nás zatknú.

Uvedomuješ si to?

Nemáme povolenie

a nesieme ukradnuté vybavenie a teraz sme...

Mitsuki.

Mitsuki. Mitsuki.

Myslíš, že to, čo povieš, ma zastaví?

Zo skúsenosti?

- Nie. - Tak šetri dychom.

Ak sa ti to nepáči, môžeš tu vystúpiť.

Mitsuki.

Nech ti Hashimoto- san povedal čokoľvek,

na prenose nič nie je.

Je to len zvuk.

Ale Hoshi-12 je preč.

Pôjdeme do väzenia kvôli ničomu.

Celá posádka je mŕtva.

Mrzí ma to.

- Ale... - Nie sú mŕtvi.

Viem to.

Aj keď to nepočuješ, ja to počujem.

Sme tu.

Áno?

Sme z JASA.

Máte doklad totožnosti?

Mitsuki Yamatová, hlavná projektová špecialistka, systémy SST.

Mám tu prebrať prevádzkové velenie.

Okamžite otvorte bránu.

„Hlavná projektová špecialistka“?

„Systémy SST“?

Pred dvadsiatimi minútami

vydali riaditeľ Hashimoto a správca Kouda smernicu cez e-mail,

aby odovzdali všetko velenie Mitsuki Yamatovovej.

O šesťdesiat sekúnd neskôr prišlo zariadenie o komunikáciu s ústredňou.

Čo si to urobila?

Skoro nič.

Nie.

Zatknú nás.

Mitsuki.

Čo chceš teraz robiť?

Kontaktovať ich.

Ahmed.

Ahmed? No tak, Ahmed.

Dopekla.

Zomrie?

- Ubližuje mu. - Nie.

No tak. No tak.

- Dýchaj. Dýchaj. - Ocko! Ocko!

Dýchaj, dopekla!

Ach, nie, nie, nie.

Zachránila si mi život.

Ďakujem.

Nemáš za čo.

Čo sa deje?

Do Kábulu je to ešte pár hodín. Povedz, nech si to rozdelí.

- Je smädný. - Hej, je smädný.

Ešte to bude pár hodín.

Povedz mu, nech počká.

To bolo fakt hlúpe.

Ale on to nevie. A nepotrebuje to vedieť.

Ak mu môžem pomôcť, musím.

Hej?

Dobre, a keď bude o hodinu smädný, čo mu povieš?

Poviem mu, že sme skoro tam.

Nádej je tiež ako voda.

Netušia, čo sa deje, však?

Tušia.

No, doriti, zdá sa, že sú uvoľnení,

napriek tomu, že tu práve prebieha mimozemská invázia.

Vieš, Sahar sa narodila v roku 2010,

dva roky po vašom návale mužov a zbraní.

Ali, môj syn, sa narodil v roku 2013,

dva roky po tom, ako ste zabili Ládina a bolo tu stále 50 000 jednotiek.

Celý život prežili v invázii.

Poznajú len to.

No, táto je iná.

To už som počul.

- Koľko majú tvoje? - Čože?

Koľko majú tvoje?

Viem, ako vyzerajú oči otca.

Preto ideš domov, áno?

Yamato- san !

Vitajte a teší ma.

Volám sa Yoshi Fujimoto.

Zdieľali sme údaje s ministerstvom obrany

a USA z ustálených polôh,

ale údaje boli v podstate stále šum.

Ústredné velenie však požiadalo,

aby boli všetky teleskopy rovnakým smerom.