Light & Magic

Sedím si takto v kresle.

Herec

Nemôžem sa pohnúť tam ani tam.

Musím sa úplne ovládať,

trafiť túto emóciu a uchovať ju.

Pre mňa je digitálna revolúcia to najlepšie, čo sa filmu za 100 rokov

prihodilo.

Nikdy by som sa nevrátil.

Nové nástroje som si prisvojil.

Vaše možnosti s digitálnym obrazom

sú fantastické.

Nemohol som sa dočkať, až sa zbavíme filmu.

Keď ILM začali ten prechod

k digitálnym nástrojom, bolo to v rovine objavov,

vynaliezania v najčistejšej forme.

Mnoho z toho, čo sme robili,

sme robili po prvýkrát. Bol to Divoký západ.

„Čo ak spravíme toto?“ „Dobre, skúsme to.“

Nikto nevedel, čo digitál dokáže.

Museli sme urobiť každý jeden krok na ceste vybudovania týchto systémov.

No prišlo aj veľa stonania a reptania.

Ľudia boli voči tej zmene extrémne odolní.

Nazývali ju „temnou stranou“.

Len som im povedal, že to dokážu.

Viete: „Dokážeš to. No tak.“

Bolo to jedno z najťažších období, no tiež jedno z najvzrušujúcejších.

A ja som bola odhodlaná zvládnuť to.

Urobiť zmeny pre mňa vždy bolo jednoduché,

ak som si myslel, že to povedie k niečomu lepšiemu.

Deje sa to tisíckrát rýchlejšie, než sme kedy predvídali,

a my bežíme tak rýchlo, ako sa dá, aby sme udržali krok.

Zábery z filmu Willow Wales, Spojené kráľovstvo – 1987

-Je chladno a noc. -Sme vo Walese.

-Toto je film. -Najmä Willow. Potrebujete ho.

-Áno. Toto je Willow. -Akcia!

Strih!

Nie som technicky založený. Nikdy som nebol.

Keď prišiel Willow , bola to šanca učiť sa…

Režisér

skutočne na seba zatlačiť a na pár rokov sa skutočne

vystaviť kultúre štúdia ILM.

Bolo to ako rozprávať sa so skvelým scenáristom či skladateľom.

Boli to tvorivé rozhovory.

Dali mi celé menu možností.

Ako maľované pozadia, natáčanie malých postáv pred nadrozmernými kulisami…

Mali kamery s kontrolou pohybu a modely.

Bolo to fantastické.

Bola tam jedna vec, ktorá bola tak trochu mimo bežného rámca.

Premena Fin Raziel, dobrej čarodejnice.

Premenili ju na kozu a mala sa premeniť na pštrosa,

korytnačku, tigra a nakoniec zasa na 75-ročnú bielovlasú pani.

Vravel som ok, práca Ricka Bakera na Vlkodlakovi v Londýne.

Myslím, že tak by sme to mali urobiť.

Americký vlkodlak v Londýne

Samá prostetika a séria strihov.

Vždy som to považoval za akési podvádzanie.

V akčných filmoch je to v poriadku.

No toto vlastne nie je akčná scéna.

Supervízor efektov

Podľa mňa to bola skôr scéna, ktorá má ohúriť.

Napadlo mi, že by sme mohli vyskúšať počítačové rámce.

Povedal: „Čo keby to bol jediný záber?“

Vravím: „To by bol teda poriadny model. Neviem, ako postavíš…“

Povedal: „Ale nie. Bolo by to počítačové.“

Ja na to…

George mi vysvetlil, že Dennisa nasmeroval

týmto smerom skúmania možností

počítačov pri výrobe filmov.

A ja som nechcel znieť

ako nejaký somár, tak som príliš neoponoval.

No mal som veľké pochybnosti.

Vtedy bola predstava, že niečo vytvoríme počítačovou grafikou,

úplne cudzokrajná. Aj pre mňa.

Vedel som však, že tu pracuje veľa talentovaných ľudí,

ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť, ak máte problém, a pomôžu

vám ho vyriešiť, prísť s novým, sviežim nápadom.

A John Knoll vraví: „Niekto to spravil so statickou fotkou,

tvar alebo nejaký obraz tak nejak prejde do nového tvaru

a zrazu vidíš ten nový tvar.“

Vravím: „Zaujímavé, skúsme to.“

Tak som bežal na oddelenie CG,

Doug Smythe to vyskúšal na fotke a bolo to neuveriteľne sľubné.

Počítač kalibroval všetky pohyby medzi dvomi pozíciami.

Bolo to úplne experimentálne.

Dennis Muren sa vkuse ospravedlňoval.

Že to možno nevyjde.

A ak mal ten efekt fungovať,

museli ste tiež natočiť film, aby ste to tam mohli najskôr vložiť.

Všetko to boli bábky, ktoré museli vyrobiť ľudia.

Sekvencia premeny vo filme Willow

bola moja prvá skúsenosť v modelárskej dielni ILM.

Modelárska dielňa

Pochádzam z Kansas City v Missouri a na základnej škole

mi došlo, že umenie ponúka veľký únik.

Vedela som, že vo svete sú nádherné a vzrušujúce veci,

no do Kansas City nikdy neprídu, to som videla.

Moja babka bola maliarka.

Milovala umenie.

Byť v štúdiu mojej babky u nej doma,

sedieť pri nej a maľovať s ňou,

to bolo v detstve moje útočisko.

Skutočne môžete proste zmiznúť.

Mama ma cez víkendy zvykla voziť do galérie umení,

kde som potom trávila celý deň.

Maľby de Kooninga a veci, ktoré som nedokázala pochopiť.

Desivé moderné umenie.

No veľmi ma to priťahovalo, cítila som,

že si musím nájsť prácu, ktorá vo mne vyvolá ten pocit.

Nakoniec som sa rozhodla pre Londýn, ťahalo ma to k divadlu.

Chodila som tam po večeroch a sledovala skúšky.

Cez deň som tam vyrábala rekvizity a kostýmy.

A potom som mala možnosť pracovať na Labyrinte v spoločnosti Jima Hensona.

LABYRINT FILM JIMA HENSONA

A mala som istú odbornú oblasť,

čo boli chlpaté bytosti v modeloch a miniatúrach.

Prišiel George Lucas, rozhliadol sa po scéne

a požiadal ma, aby som pracovala na zvieratách,

ktoré sa menia z jedného na druhé,

keď Willow používa prútik.

Keď som prišla, museli sme vytvoriť kozu a museli ju urobiť podľa kozy na scéne.

Musela však byť aj ohybná a mať krk,

ktorý by sa natiahol pri premene na pštrosa.

Oči sa jej otvárali a zatvárali.

Pštrosí chvost sme vyrobili na dáždniku, ktorý sa mechanicky otváral.

Zložil sa a zmenil sa na korytnačku.

Narástli jej nohy, srsť,

takže vyzerala ako tiger, a potom sme mali prechodnú fázu

s prostetickým mejkapom pre ženu,

sčasti tigra, a vedeli sme, že oddelenie počítačovej grafiky

vezme tieto úvodné fázy a dotvorí premeny medzi nimi.

Netušila som však, že to bude zásadný moment počítačovej grafiky.

Willow, ver v slová. Koncentruj sa.

Ale nie!

V podstate ma to ohúrilo. Dostalo ma to.

Videl som to na vlastné oči.

Willow!

Vravím: „Neviem, ako to robíte,

ale vo svete, kde každý vie to, čo potrebuje, to asi nepotrebujem vedieť.“

Vymysleli sme pre to výraz „morfovať“, morfovať z jedného tvaru do druhého.

Odvtedy to všetci v angličtine píšu M-O-R-P-H,

a všetci sa mýlia.

Aj v slovníku to je zle.

Má to byť M-O-R-F.

Aspoň podľa našej verzie.

Všetky peniaze, ktoré šli do slizu, Nunzia, Sochy slobody.

Niečo musí ísť preč. Tieto veci sú hrozne drahé.

Výroba efektov, Krotitelia duchov II

Udržať sa v odvetví efektov je fakt ťažké.

Výroba efektov

Mnoho spoločností z toho vypadlo.

Keď som v polovici 80. rokov prišiel do ILM, vyrábal sa Králik Roger,

Ríša slnka

a Willow.

Presun do digitálnej éry prebehol v ILM oveľa rýchlejšie

než kdekoľvek inde v odvetví.

No pre Georgea to bolo vždy príliš pomalé.

Intuitívne vedel: „Vieme to takto urobiť“

a „Len musím nájsť ľudí,

ktorí vymyslia, ako na to.“

Niet pochýb, že keď ma v tomto tíme privítali,

chcela som sa rozhliadnuť

a vyskúšať si všetko, čo len šlo.

Spoznala som umelcov počítačovej grafiky.

Boli to vizionári.

A ich práca ma fascinovala.

No nebolo veľa ďalších ľudí, ktorých to tiež tak zaujímalo.

V modelárskej dielni sme vyrábali veľké veci.

Sochu slobody pre Krotiteľov duchov, scény a modely

na odlievanie.

Všetci videli, kto robí dôležitú a zaujímavú prácu.

A potom ste šli do budovy, kde bola úplná tma,

vizuálne to bolo rovnocenné.

To pre mňa bolo úžasné.

Tá práca nezahŕňala veľa egoizmu.

Bolo to skôr čisté a najdôležitejší bol výsledok.

Vykreslený záber bol všetkým.

A potom sa objavil tím, ktorý skutočne znamenal prevrat.

Počítačová grafika

Počítačová grafika

Púšťal som nahlas Beethovena.

V tej hudbe je toľko utrpenia.

A nepočúval som ani tak hudbu, ako skôr príbeh.

Mal vyhrnuté džíny, veľké topánky, tesné tričko,

bol trocha ako taký rocker.

A viem, že som si vravel: „Kto je ten chlap, dočerta?“

Ja som mal účes ako záchodová kefa.

Mark Dippé mal dlhé vlasy, bol to taký elegantný matematik.

Dali nás do jednej kancelárie.

Bola zvukotesná, takže som mohol robiť, čo som len chcel.

Mal som tam zostavu reproduktorov.

Prišiel Spaz a vraví: „Alice Cooper!

„To je môj obľúbený album. Asi prvý, ktorý som si kedy kúpil.“

Ja na to: „Robíš si srandu?“

A on: „Prvý album, ktorý som si kúpil.“ A tak sa to začalo.

Sadli sme si.

Na tých chlapoch bolo skvelé,

že boli antitézou akéhosi neohrabaného počítačového zapálenca.

Boli to skutočné osobnosti.

Steve bol veľký a bezprostredný,

hokejista z Kanady. A Mark bol z Aljašky.