Light & Magic

Filmy sú o špeciálnych efektoch.

Vždy o nich boli.

Od Mélièsa cez Harryhausena

až po 2001 …

vizuálne efekty vytvárajú kúzlo,

ktoré v ľuďoch vyvoláva túžbu ísť do kina.

Pretože vidia veci, ktoré nemôžu vidieť

žiadnym iným spôsobom.

Pozri sa.

Všetci začíname prázdnou snímkou

a všetko je možné.

Ako však dokážeme vytvoriť vec, ktorú diváci vidia, no ktorá tam vlastne nebola?

Diváci sú čoraz chytrejší, múdrejší, takpovediac vidia skrz ilúziu.

To dvíha latku.

Ako to teda máme robiť? Ako dosiahnuť, aby to vyzeralo skvele?

Nechávam to na géniov v ILM.

Väčšina miest je trochu ako Čarodejník z krajiny Oz,

kde odtiahnete oponu, akože…

No Industrial Light & Magic je vzácnym kúzelným trikom,

pri ktorom je technika rovnako dobrá ako samotná ilúzia.

Je stredobodom tvorivosti a výnimočnosti,

ale aj neuveriteľných a prevratných technických čarov.

Posúvajú technológie vpred a skúmajú ich.

Robia to ešte vzrušujúcejšie, ešte realistickejšie a čarovnejšie.

Majú to priamo v názve spoločnosti.

Priemyselné

svetlo

a mágia.

Conrad.

Zdvihni 601, prosím.

Conrad, zdvihni 601.

-Pritiahli by ste si trocha stoličku? -Takto?

Takto?

Áno, v okuliaroch sa odrážalo svetlo. Takže by sme mohli…

Nuž, história ILM siaha ďaleko.

A keď sme začali s prvým filmom,

preťukol som všetky optické štúdiá a ľudí z oblasti špeciálnych efektov.

A došlo mi, že tu nebol nik, ani žiadna spoločnosť, ktorá by skutočne

dokázala robiť veci, ktoré som v tom filme chcel mať.

Uvedomil som si, že budem musieť založiť spoločnosť

a dať dokopy skupinu ľudí

konkrétne pre výrobu Star Wars .

Luke Skywalker bol len farmársky chlapec,

až kým nedostal záhadnú správu od princeznej.

Pomôž mi, Obi-Wan Kenobi.

-Je nádherná. -Tu sa začína zábava.

Twentieth Century Fox predstavuje

ten najvýnimočnejší film všetkých čias…

Mám ho!

…Star Wars.

Prichádzajú.

Nech ťa Sila sprevádza v Star Wars.

Keď som písal Star Wars,

strávil som dva roky

hľadaním príbehu a scenára.

Myslel som, že vesmírne lode a súboje stíhačiek vo vesmíre sú skvelý nápad.

Vravel som si, že to chcem točiť. No mala to byť vesmírna opera.

Ako Buck Rogers a Flash Gordon.

No bude tam veľa pohybu, bude to kinetické.

Som energický filmár.

Páči sa mi rýchlosť.

V tej dobe bol posledný skutočný sci-fi film 2001.

2001: Vesmírna odysea Stanley Kubrick, 1968

Je úžasný, rovnako ako spôsob, akým bol natočený.

No boli v ňom samé dlhé a pomalé zábery.

Tak som hľadal firmy v oblasti špeciálnych a vizuálnych efektov

a nik nedokázal urobiť to, čo som v Star Wars chcel mať.

Veľká otázka tak bola: „Ako tieto efekty urobíme?“

Spoznal som Johna Dykstru.

Pracoval so špeciálnymi efektmi, najmä v reklamách.

A došlo mi, že existovala malá tajná skupina ľudí od špeciálnych efektov.

Niektorí z nich pracovali v reklamách,

niektorí si to len priali, iní natáčali domáce videá,

no všetci sa navzájom poznali.

Tamten dokáže tamto a ja poznám niekoho, kto vie toto.

A skutočne šlo o akúsi bandu outsiderov.

Cez Johna Dykstru sme tak do tohto sveta prenikli.

Dobré ráno, Amerika.

Vo svete filmu a televízie boli zmodernizované aj naše fantázie.

Namiesto čarodejníkov a kúzelníkov sa ľuďom, ktorí plnia naše sny,

hovorí dizajnéri špeciálnych efektov.

Títo noví čarodejníci využívajú počítače, kalkulačky a špeciálne kamery.

Týmito nástrojmi a štedrou nádielkou starej dobrej predstavivosti

John Dykstra vytvoril scény s fantastickými efektmi pre Star Wars .

John. Nik nevraví: „Raz zo mňa bude dizajnér špeciálnych efektov.“

Čo vás k tomu priviedlo?

Veľa hrania sa s vecami.

Rozhodne sa venujem strojom. Mám ich rád.

Vždy som sa hrával s autami a tak podobne.

Mám rád fyziku.

Aj fotografie.

Takže sa vyskytla situácia, v ktorej som dal dokopy

všetky svoje obľúbené veci, všetky svoje koníčky,

a vytvoril z nich jeden veľký.

Vysvetlite mi, ako prenesiete scénu zo svojej mysle na obrazovku.

V podstate som šťastný človek.

Keď som sa prihlásil na výšku, nemal som hlavný odbor.

Chodil som do tej školy len preto, že ma tam prijali.

Poradca, ktorému ma pridelili podľa môjho priezviska,

bol náhodou vedúci oddelenia priemyselného dizajnu.

Tak som navštevoval školu priemyselného dizajnu, úplne náhodou.

Na škole som mal priateľa, ktorý pracoval s Dougom Trumbullom,

ktorý robil vizuálne efekty pre film 2001: Vesmírna odysea .

A Doug hľadal tvorcov modelov

a ľudí, ktorí vedeli robiť dizajn.

A tak som zo školy prešiel k práci pre Trumbull Film Effects.

Začal som filmom Tichý beh .

„Tichý beh“

Kreslil som dizajny lodí,

potom staval modely pre lode

a potom fotografoval modely pre lode.

Bolo to intenzívne a pohlcujúce štúdium.

Tichý beh, 1972

Chodiť do práce bola zábava.

Potom ma oslovil Gary Kurtz, producent Georgea Lucasa.

Chcel sa porozprávať o vizuálnych efektoch pre film.

Dobrodružstvá Lukea Starkillera prevzaté podľa

Denníka Whillov Autor: George Lucas

Dostal som scenár

a vravím: „Aké zlé to môže byť? Je to súboj stíhačiek vo vesmíre, nie?“

Tak som prišiel k nim do práce,

veľa ukazoval lietanie rukami, veľa hovoril o pohybe kamery,

pretože som pilot, milujem rýchlosť a už dlho pripínam kamery

na lietadlá a podobné veci.

Akoby všetky tieto veci do seba zapadli.

George mal víziu.

George vedel, čo zábery majú vyjadrovať.

A ja som tomu filmu rozumel.

V tom čase však George pracoval na predprodukcii

pre jedného fotografa, ktorého šli točiť do Británie.

Neustále som lietal tam a späť.

Už sme boli s Johnom takmer dohodnutí, keď povedal, že potrebuje

zostrojiť vybavenie, aby tie zábery vedel natočiť.

V podstate povedali: „Dobre, urob to.“

Našiel som prázdny sklad vo Van Nuys pri miestnom letisku.

Vošiel som dnu,

zaviedli mi tam telefón, nebol tam ani žiadny nábytok.

Sadol som si na koberec na podlahe v kancelárii, ktorú som si vybral,

a začal som volať ľudí, ktorých som do projektu chcel priviesť.

Jedného dňa mi zavolal John:

„Chcem sa porozprávať o práci kameramana

v jednom sci-fi filme pre Twentieth Century Fox.“

Vravím: „Hneď som tam.“

Absolvoval som štúdium na katedre priemyselného dizajnu

na Cal State Long Beach,

kde pár rokov predtým promoval Dykstra.

Na štátnice som nešiel, pretože som mal prácu v Malibu

a to dochádzanie ma zabíjalo.

Vrátil som sa do školy v sobotu.

A na dverách katedry priemyselného dizajnu vidím prilepený leták.

Stálo tam: „Hľadáme umelcov, staviteľov modelov,

maliarov, projektantov pre…“

Myslím, že sa tam spomínal film o vesmíre.

Bolo tam telefónne číslo a adresa.

Vytiahol som Thomas Guide,

čo bol v tej dobe jediný spôsob, ako ste mohli niečo v LA nájsť.

Vzal som si pravítko a zmeral, že by som si dochádzanie skrátil o hodinu.

Tak som nasadol do svojho Volkswagenu a fičal na Belgian Avenue.

Tam som spoznal Johna a Garyho Kurtza.

John tam mal veľký stôl. Veľký ako biliardový stôl

a my sme pri ňom sedeli.

Obaja mali brady, viete,

Gary Kurtz mal tú kvakerskú bradu.

Pôvodná ponuka bola šesť týždňov práce na storyboardoch.

John sa ma spýtal, či ich viem robiť, a ja že: „Jasné, že viem.“

Netušil som, čo storyboard je.

Stretol som spolužiaka z vysokej. Žil v Seal Beach

a vravel: „Lorne, na tú prácu sa skvele hodíš.

Za mestom pracujeme na sci-fi filme

a potrebujeme modelárov.“

Všetci sme študovali na rôznych školách a veľa ľudí bolo priateľmi priateľov.

Chlapík, s ktorým som pracoval, bol starší. Vravel:

„Mám známeho, slúžili sme v námorníctve.

Robí akýsi sci-fi program

a viem, že to ťa zaujíma.

Hľadá ľudí. Tu máš jeho číslo.

Zavolaj mu. Volá sa Richard Edlund.“

A ukázalo sa, že hľadal kameramanov,

čo ja nie som. A tak som im dal číslo na Dennisa.

Kým neprišli Star Wars,

nikdy som necítil, že si nájdem nejakú pracovnú oblasť

alebo že akokoľvek budem môcť zarábať robením vizuálnych efektov.

Bola to možno jediná vec, ktorá ma zaujímala.

Mám to v DNA.

Film z detstva Dennisa Murena

A mal som skupinu kamošov v mojom veku,

ktorí boli tiež fanúšikmi efektov.

Vždy som rozmýšľal, prečo som už od útleho veku túžil robiť práve toto.

Film z detstva Ralstona

Díval som sa na filmy ako King Kong ,

na filmy môjho hrdinu, Raya Harryhausena, a niečo do seba zapadlo.

Keď som mal asi päť rokov, v televízii dávali King Konga .

A to mi zmenilo život.

A potom v roku 1958 Ray Harryhausen natočil Siedmu Sindibádovu plavbu.

K lodi!

Videl som Harryhausenovu Siedmu Sindibádovu plavbu

asi osemkrát počas týždňa premiéry.

Siedma Sindibádova plavba mi roztavila mozog.

To bol definitívny moment.

Akoby ma zasiahol blesk.