Encore!

New Jersey. Rok 1990.

Frčali veľké vlasy a plesňáky

a svet študentov strednej školy Hackensack

sa točil okolo Pomády.

Dnes majú možno menej vlasov, ale ich osobnosti sú nepriehľadnuteľné.

Teraz oprášia

kožené bundy a kruhové sukne a vrátia sa do školy.

Po 30 rokoch sa účinkujúci v Pomáde

stretnú opäť, aby odohrali ešte jednu reprízu.

PRÍDAVOK!

Toto je Prídavok!

Na našej škole...

MANAŽÉRKA PODUJATÍ

...boli hry veľká vec.

TINA AKO „RIZZO“

Každá chcela hrať Betty Rizzovú a ja som získala tú rolu.

Bola to veľká vec, bola som druháčka.

Myslela som si: „Neviem, či som dosť dobrá,

ale príďte sa pozrieť a posúďte sami.“

-Ahoj, zlatko. -Ahoj.

ORGANIZÁTORKA SVADIEB

Hrala som Marty.

JENNY AKO „MARTY“

POMÁDA 1990

Pomáda je môj úplne najobľúbenejší muzikál.

Olivia Newton-Johnová bola bohyňa. Bol to môj život.

-Predstavovala som si skôr... -Ahoj.

Božemôj, to je Cori!

-Vybrali sme si skvelý deň. -Ahoj!

Aká si mamička.

Naša verzia Pomády...

UČITEĽKA

...bolo moje prvé vystúpenie

a bola som dobrá v jive.

Dnes som si išla dať okuliare a zlomili sa mi.

-Vidíš? -Nie.

V aute mám sadu na opravu okuliarov.

-S ňou to neopravím. -Čo sa ti zlomilo?

Mám tu lepidlo.

Bože.

Vieš, že si stará, keď si nosíš superlepidlo.

Naozaj vyzeráš ako učiteľka.

-Piješ kávu či čaj? -Bezkofeínovú kávu.

Po druhej nemôžem piť kávu. Dovtedy áno.

Kedysi som vypila kávu aj o desiatej večer pred spaním.

-Pamätám si. -Bez problémov.

Pijem kávu iba občas, lebo mám potom žalúdočné problémy.

-To fakt? -Áno.

Uvedomujete si, aké sme staré?

-Áno. -Počúvajte, o čom sa rozprávame.

-Len počúvajte. -Žlčník.

-Káva. -Ani raz nepadlo slovo „sex“.

Ani raz nepadlo slovo „párty“.

-Ako sú na tom tvoje okuliare? -Ozaj, ako?

Pozri, dobré sú. Vyskúšame ich.

-Čo urobíš potom? -Ešte neuschli.

-Budeš ich mať aj na vystúpení? -Nie.

Nevyšlo to príliš dobre.

Nech sa páči.

-Vďaka. -Ďakujem pekne.

Som rada, že nebudeme robiť zborové časti.

Predstavte si môj zadok v zlatom úbore.

-Chápem, Cori. -Tá predstava.

Cvaknem to.

Nechaj prepitné.

-Toto je prepitné. -Mám ho.

Toto? To nie je prepitné.

Čo keby sa niekto pozrel na účet?

STREDNÁ ŠKOLA HACKENSACK

5 DNÍ DO PREMIÉRY

VEDÚCA VOĽNÉHO ČASU

V roku 1990 som v našej verzii Pomády hrala Frenchie.

ROSE AKO „FRENCHIE“

Dnes tu pracujem so študentmi ja,

ale keď som sem vkročila, necítila som sa ako učiteľka.

Ako keby som sa preniesla do študentských čias.

Stredoškolské časy boli pre mňa šťastným obdobím.

RIADITEĽ IT ODDELENIA

Aktivity som potreboval ku šťastiu.

To sa veľmi nezmenilo.

Divadlo bolo len ďalšou aktivitou popri športe.

AJ AKO „KENICKIE“

V športe je to skôr o kamarátstve,

bojujete so spoluhráčmi bok po boku,

ale v divadle si vytvoríte emocionálne puto.

Máte s ľuďmi úplne iný vzťah a to sa mi páčilo.

Ahoj.

AJ vyzerá stále rovnako.

Možno dokonca lepšie,

ale je dobre zachovaný.

-Zdravíčko. -Ahoj, máš sa?

Počkaj na chvíľu.

-Všetko v poriadku? -Áno.

-Moment. -Mám ich spľasnuté?

-Vyzerám na 15? -Nie, je to dobré.

-Treba to... -Prečo mám pocit,

-že vyprevádzam svoje dcéry? -Dobre, dievčatá.

Čo presne ideme robiť?

-Kto je to? Čo je to za chlapíka? -Neviem.

-Zavrite dvere. -Pozri na nich.

-Ahojte. -Ona nevidí.

Pokazili sa mi okuliare.

Nemáš okuliare?

Ahojte.

Ahoj, AJ.

-Ahoj. -Ahoj.

Nemôžem uveriť tomu, že som na mojej strednej škole

a idem si zopakovať rolu takmer spred 30 rokov.

Neviem, čo bude. Možno spadnem a zlomím si bedrový kĺb.

Máme tu Grega.

Bože. To čo je? Čau.

Pomádu sme robili, keď som bol v štvrtom ročníku.

Bol som Danny Zuko.

REŽISÉR V KOMUNITNOM DIVADLE

Viem.

GREG AKO „DANNY“

Kto sa na mňa pozrie, neuverí.

Vtedy som mal vlasy. Bolo to super.

Nebudem si česať vlasy hrebeňom, ale budem si leštiť plešinu.

Viete, čo mám na mysli? Ten jeden pohyb...

-Čau. -Čau.

-No vidíš. -Erin.

Vôbec sa nezmenila.

Na strednej som plávala. Plavecký tréning bol dvakrát denne.

Ráno pred vyučovaním a potom po vyučovaní.

Nie je to veľmi spoločenský šport, ste pri ňom úplne sami.

Takáto vysoká si nebola.

Vyrástla si.

Vďaka divadlu som sa zmenila.

MATKA V DOMÁCNOSTI

Bola som introvertka, ale na javisku

som sa viac otvorila, naučila sa lepšie vyjadrovať

a nadobudla som viac sebadôvery.

Si v New Jersey!

NÁVRHÁR MÓDNEHO DOMU

Áno, New Jersey. V zahraničí žijem už dlho.

Som trochu kultivovanejší.

Neprejavujem sa tak živelne ako niektoré dievčatá.

Božemôj!

Revú strašne nahlas.

Občas zabúdam, že sú z Jersey.

-Čau. -Bože!

Vyskoč sem. Vyskoč.

-Čau. -Ahoj.

Anton

bol môj najlepší kamarát na strednej.

A vždy na dejepise

mi navrhoval šaty na maturitný ples.

Už 15 rokov žijem v Berlíne.

-Šialené. -No teda.

Nechceš sa vrátiť? Páči sa ti tam?

Nepresvedčil ťa ani Paramus Park?

-Nič lepšie ako Jersey nenájdeš. -Zabudni na európsku kultúru.

Vitaj!

Ani som ťa nespoznala. Si na blond.

Stále to vnímam ako pred 27 rokmi...

GRAFICKÁ DIZAJNÉRKA

...stále som tá mladšia študentka

vzhliadajúca k starším.

Claudia bola zlatučká, bola o rok mladšia.

Je super sa stretnúť so spolužiakmi zo strednej školy,

hlavne s tými, s ktorými ste nemali žiadny spor.

Bola si malá. Bola si menšia.

-Veď to je Lorie. -On bol rovnako...

Vedela som to. Vedela.

Lorie samozrejme hrala Sandy.

LORI AKO „SANDY“

Priznávam, chcela som byť Sandy, snáď odkedy som vedela hovoriť.

-Asi sa zbláznim. -Toto je nenormálne.

Sandy mi bola dosť podobná.

Vedela som sa do nej vcítiť...

RÁDIOLOGIČKA

...chcela vyjsť zo svojej ulity a to bol čiastočne dôvod,

prečo som robila Pomádu.

Ahojte.

-Čau. -Ahoj.

-Ahoj. -Poznám ho?

-Nie. -Ja som si myslel to isté.

Nepoznáte ma, ale spoznáme sa. Som Coy, váš režisér.

-Ahoj. -Ahoj, Coy.

Ja som Peggy a som choreografka. Preskúšam vás.

-Ahoj, Peggy. -Ahoj. Nebojte sa.

-Ja som Jared, hudobný režisér. -Ahoj, Jared.

-Máme pred sebou kopec práce. -Teším sa.

Tešíme sa na týždeň, ktorý strávime s vami.

A na Pomádu.

-No teda. -Moja práca sa skončila.

-Okej. -Výborne.

Táto scéna je dobrá. Majte sa, dovidenia.

Dovidenia na premiére.

Na Broadwayi som debutoval práve v Pomáde.

Bol som Eugene.

-Špica. -Jéj.

-No tak, no tak! -Fajn.

Máme toho veľa a máme na to päť dní,

ale pri Pomáde sa musíte predovšetkým zabávať.

Ak sa nebudete baviť, bude to nuda.

Dnes si trochu zaspievame.

A aj zatancujeme.

Zistíme tak, ako ste na tom.